TRNAVA. Bojovníci zmiešaných bojových umení idú v tréningoch, ale aj zápasoch často na hranu možností, no niekedy dokonca aj za ňu.
V prípravách na zápasy trénujú dvojfázovo, niektorí aj trojfázovo. Výnimkou potom nie sú zranenia, ktoré môžu tréningový proces poriadne skomplikovať alebo úplne zastaviť.
Svoje o tom vie aj Vlasto Čepo, ktorý si z tréningov a zápasov odniesol viaceré vážne zdravotné problémy.
"Každý vidí zdvihnutú ruku hore, víťazstvo, to pekné, ale čo ťa k takému zápasu dovedie a čím si zápasník prechádza, to si človek nevie predstaviť," hovorí slovensko-srbský bojovník.
Bývalý titulový vyzývateľ Oktagonu sa s fanúšikmi podelil o zoznam zranení, ktorým čelil v posledných dvoch rokoch. A je ich teda požehnane.
"Zlomené rebro, zlomený členok, nos, ťažký otras mozgu, trikrát zlomená pravá ruka (zápästie), prasknutý bubienok, roztrhané väzy v kolene a členku, odtrhnutá achilovka," menuje Čepo.
Všetky tieto komplikácie ho pritom postihli v priebehu 24 mesiacov. "Určite som nejaké malé veci vynechal, takže táto druhá strana mince už nie je taká šťastná a vysmiata, len si to odnášame my a naši blízki," dodal.
Čepo hovorí, že so zraneniami profesionáli trénujú i nastupujú do zápasov. "Ja osobne to nikdy po zápase nepoviem, lebo je to môj problém. Keby som na to poukázal, tak sa vyhováram na zranenie a (ľudia) povedia, (že) na čo si išiel do zápasu."
Na druhej strane bojovník Oktagonu dodáva, že keby zápas zrušil a prezradil, že má zranenie, dostal by "automaticky hejt".
Čepo si uvedomuje, že život pokračuje aj po kariére, no svoj šport miluje a mieni v ňom pokračovať.
"Ja mám len taký odkaz, že teraz ma porobia, pozašívajú a môžem ďalej pokračovať v mojom umení, jeden proti jednému v tvrdom boji. Nebojte sa, som tu, aj budem, kým stojím.