Nie som horší ako Weiss či Kozák, tvrdí Moravčík

Spoznávajú vás ešte ľudia na ulici?

„Teraz som stretol jedného policajta a šiel som sa ho niečo spýtať. A on ihneď, že nazdar Lubo. Poznajú ma. Až tak veľmi som sa nezmenil. Chvalabohu.“

V klube ste pôsobili šesť rokov. Aké sú vaše spomienky?

„Mám tu pár známych, nepotrebujem navigáciu a chodím tu, ako keby som bol doma. V prvom rade som bol rád, keď vyžrebovali skupinu, že Slováci budú hrať v St. Étienne. Rozhodol som sa, že pôjdem na európsky šampionát a spojím to s návštevou priateľov a starých miest.“

Do St. Étienne ste prestúpili z Nitry po majstrovstvách sveta 1990. Bol to pre vás veľký skok?

„Vtedy nebol až taký veľký rozdiel medzi Československom a Francúzskom, čo sa týka futbalu. V deväťdesiatych rokoch ešte neboli veľké krajiny také vzdialené od menších. Keď si porovnám, aké podmienky mala mládež v Nitre a v St. Étienne, tak tam tiež neboli veľké rozdiely. Aj v Nitre som bol zvyknutý hrať pred plnou arénou. Rozdiel bol, že v Étienne mali veľký štadión pre štyridsaťtisíc ľudí, čo u nás okrem Slovana nik nemal. St. Étienne bol vo Francúzsku veľmi populárny, hral aj finále Ligy majstrov (1976). Hral tu Platini, klub mal oveľa viac fanúšikov, ako bolo u nás zvykom. Vo Francúzsku šiel odvtedy futbal ďalej a u nás to začalo stagnovať.“

Vlani sme vás videli hrať v Poprade za starých pánov a aj po päťdesiatke ste sa predviedli fintami či parádnou strelou.

„Človek to nezabudne, akurát ten pohyb je horší.“

Vy ste boli známy tým, že ste rovnako perfektne ovládali ľavačku i pravačku, čo nie je celkom všedné ani v špičkovom futbale. Pilovali ste to alebo ste boli taký talent?

„To je ako s učením. Niekto sa učí lepšie, druhý horšie. Niekto je jednotkár, ďalší trojkár. Ja som bol učenlivý a naučil som sa kopať ľavou na jednotku. Tak som sa zdokonalil, že som už nepoznal medzi nohami rozdiel.“

Skutočne?

„Iste, človek má automatizmy a vedie loptu viac pravou, lebo mu je to prirodzené. Ale keď ku mne šla lopta, bolo mi jedno, či ju hrám pravou, alebo ľavou. Trebárs Francúz Dimitri Payet dal na tomto šampionáte fantastický gól ľavačkou, pritom všetky priame kopy strieľal pravou.“

Aj jeden z najlepších futbalistov v dejinách Zinedine Zidane priznal, že Moravčík ho inšpiroval a ovplyvnil jeho hru. Čo to pre vás znamená?

„Zidane je o sedem rokov odo mňa mladší. Keď začínal, mal dvadsať rokov a ja som tu už bol hviezdou. Olympique Marseille, ktorý bol vtedy najlepším tímom v Európe, ma chcel. V prvom roku môjho pôsobenia som sa dostal do najlepšej jedenástky roka vo Francúzsku. A mladí hráči ako Zidane ma prirodzene poznali. Je to rovnaké, ako keď

teraz Mareka Hamšíka všetci poznajú v Taliansku. O mne to platilo vo Francúzsku. Mladí hráči mali rešpekt voči starším.“

V tom čase bol majiteľom Marseille miliardár Bernard Tapie. Jeho ponuka musela byť finančne veľmi lákavá. Neľutujete, že ste neprestúpili?

„Mohol som trebárs vyhrať Ligu majstrov, ale v St. Etienne bol vtedy prezident, ktorý ma nechcel pustiť. Mal veľké ambície a povedal: Toľko, koľko ti dajú v Marseille, dáme ti aj my. Tvrdil, že nepotrebuje dvadsať miliónov frankov, čo vtedy bola veľká suma. Chcel úspech. Predĺžil mi zmluvu a dal mi peniaze, čo by som mal aj v Olympique. Čo som mal spraviť? Skočiť z okna? Vytvoril mi fantastické podmienky.“

V podobnej situácii, ako ste boli vy, je teraz aj Hamšík, o ktorého súperia veľkokluby. Čo by ste mu odporučili?