Koniec kariéry vlastne ani neoznámil. Handzuš odchádza po svojom

Agentúrnu správu sme nahradili autorským textom

BRATISLAVA. Vždy bol skôr nenápadný, viac slávy sa zväčša ušlo iným.

Napriek tomu si spoluhráči nevedeli tím bez neho predstaviť.

Žiadna práca na ľade sa mu nepriečila. Hokej hral poctivo a pre úspech tímu bol ochotný spraviť čokoľvek.

Jeden z najpozoruhodnejších hráčov slovenskej hokejovej histórie Michal Handzuš už ďalšie veľké zápasy hrať nebude. S hokejom končí. Po svojom.

Koniec kariéry vlastne ani neoznámil on.

Akurát jeho materský klub z Banskej Bystrice informoval, že v piatok pred prípravným zápasom proti Slovanu Bratislava sa Handzuš rozlúči s profesionálnou kariérou.

Na pozornosť si nikdy nepotrpel.

Po titule sa už nevrátil

Nie je to prekvapujúca správa. Handzuš odohral svoj posledný zápas už pred vyše rokom v piatom súboji finálovej série domácej ligy.

Po ňom oslavoval s Banskou Bystricou titul – vôbec prvý v klubovej histórii. V tom období už tradične odpovedal na otázky o pokračovaní v kariére neurčito – neviem, uvidím.

„V lete porozmýšľam a uvidím, ako sa budem cítiť,“ vravel Handzuš vlani po zisku titulu.

V nasledujúcej sezóne však už na ľad nevyšiel. A dalo sa očakávať, že v kariére už pokračovať nebude, v marci mal už 41 rokov.

Pohár mu dlho unikal

Handzuš bol počas kariéry jedným z najlepšie brániacich útočníkov na svete. Bol skvelý na buly aj v oslabeniach, nesmierne užitočný pred bránkou súpera, dokázal tečovať puky, zapojiť sa do kombinácie.

Obľuboval čiernu robotu, vďaka ktorej vynikli spoluhráči. Ale to mu neprekážalo.

Je jedným zo siedmich rodákov zo Slovenska, ktorý v NHL odohral aspoň tisíc zápasov (má ich na konte 1009, dosiahol v nich 185 gólov a 298 asistencií).

Viac ich odohrali iba veľké mená Zdeno Chára, Stan Mikita, Marián Hossa, Peter Bondra, Miroslav Šatan a Marián Gáborík.

Handzuš si v najlepšej lige planéty zahral v St. Louis, Phoenixe, Philadelphii, Chicagu, Los Angeles a San Jose.

V zámorí mu dlho veľký tímový úspech unikal. Prvý raz bol v Chicagu ešte predtým, než klub vyhral Stanleyho pohár.

Štyri roky hral v Los Angeles. Klub získal slávnu trofej rok po tom, čo Handzuš odišiel.

Vykúpenie zo San Jose

Až v roku 2013 sa to otočilo. V San Jose sa mu nedarilo a vymenili ho do Chicaga. Tam pookrial a bol jedným z lídrov tímu v ceste za Stanleyho pohárom.

Zdvihol ho nad hlavu ako druhý z tímu – hneď po kapitánovi Jonathanovi Toewsovi.

„Nie je to jediný príbeh, keď sa vám v jednom klube nedarí a v druhom hej. Človek dúfa, že sa to raz stane aj jemu a podarilo sa mi to. Ďakujem Chicagu za šancu,“ hovoril vtedy pre SME.

Handzuš bol členom zlatej generácie slovenského hokeja. Je majstrom sveta z roku 2002 a má aj dve strieborné medaily (2000 a 2012).

Viac ako úspechy s národným tímom si však cení Stanleyho pohár.

„Nie je ťažšia trofej, ktorá by sa dala získať. Bolo super, keď sme boli majstri sveta, stála za nami celá krajina.

Ale predsa len majstrovstvá sveta sú dva týždne a je to o troch zápasoch. Stanley Cup musíte vyhrať po dvojmesačnej robote a štyroch ťažkých kolách. Je to oveľa ťažšia cesta,“ vysvetľoval skúsený center.

Titul na rozlúčku

Po zisku Stanleyho pohára vydržal v NHL ešte jednu sezónu. Potom sa vrátil domov do Banskej Bystrice.

Veľmi túžil získať pre rodné mesto titul. Lenže tím pod jeho vedením dvakrát nezvládol posledný krok a prehral vo finále (2015 a 2016).

Až vlani sa dočkal. Jeho dlhoroční kamaráti zo zámoria Vladimír Országh a Richard Zedník už boli na striedačke ako tréneri.

„Keď sme hrali v Amerike, vždy sme hovorili, že keď sa raz do Bystrice vrátime, pokúsime sa dosiahnuť pre mesto niečo veľké. Teraz sa nám to splnilo,“ vravel Országh.

„Vždy som sa chcel na konci kariéry vrátiť domov. A získal som titul. Som šťastný a ďakujem Bohu, že mi to bolo dopriate,“ doplnil Handzuš.

Hoci hrať už nebude, pri hokeji sa pohybuje naďalej. Momentálne sa podieľa na viacerých rozvojových projektoch, ktoré majú vrátiť slovenský hokej na pozície z minulosti.