KEŽMAROK. Do play off vyrukujú s dvoma veľkými posilami. Hokejistov druholigového Kežmarku posilnili bývalí slovenskí hokejoví reprezentanti, brankár Karol Križan a útočník Marek Uram.
Zatiaľ čo prvý menovaný sedel v premiérovom stretnutí proti Breznu iba na lavičke náhradníkov, druhý sa uviedol gólom.
Legendy slovenského hokeja vedie v malom mestečku pod Vysokými Tatrami iný bývalý ligový hráč, niekdajší útočník Popradu a Košíc Miroslav Škovira.
Aj napriek tomu, že majú po štyridsiatke a v poslednej dobe toho veľa neodohrali, kývli na ponuku bývalého účastníka najvyššej súťaže.
S Križanom sa dohodol v Abú Dhabí
Hokejový svetobežník Škovira, ktorý si okrem Slovenska zahral aj vo viacerých zahraničných súťažiach, poodhalil detaily ich príchodu do mužstva.
"Máme mladé mužstvo, a tak sme ich oslovili, či by nám nechceli pomôcť svojimi skúsenosťami. Zároveň, aby chlapcom ukázali niečo zo svojho umenia. Ponuku prijali. K dispozícii máme inak mužstvo, ktoré väčšinou tvoria hráči z okolia.
Dobre sa poznajú, či už ide o študentov alebo pracujúcich. V tejto súťaži je to viac o partii," vraví na úvod Miroslav Škovira, ktorý si tiež nedávno obul korčule.
Spolu s partiou ďalších veteránov, pod vedením manažéra Štefana Pjonteka, sa zúčastnil v druhej polovici decembra na turnaji veteránov v Abú Dhabí.
"Bol to turnaj, ktorý sa hral pod názvom Prezidentský pohár. Zúčastnili sa ho veteráni z viacerých krajín. Boli sme tam my, Bielorusi, Nemci a dva domáce výbery. Jeden, zložený z ruských a druhý z kanadsko-amerických hráčov.
Trénerom Kežmarku je bývalý extraligový útočník Miroslav Škovira. (Autor: TASR)
Spomedzi Slovákov si na turnaji okrem iných zahrali aj Rastislav Pavlikovský, Igor Rajčák či Tibor Melichárek. Brankárom slovenského výberu bol Karol Križan. Práve na tomto turnaji vznikla myšlienka jeho príchodu pod Tatry.
"Máme stabilného brankára, Jaromíra Justa, ale pred play off sme tento post, aj z dôvodu náročnejšieho programu, potrebovali posilniť. Navyše, môže sa zraniť a boli by sme len veľmi neradi, ak by sme do bránky museli postaviť amatéra.
S Karolom sme sa o možnosti, že by nás posilnil, rozprávali práve v Abú Dhabí. Vravel, že ešte má chuť chytať a že ak by sa naskytla možnosť, rád by prišiel. Popritom sme oslovili aj Mareka Urama, keďže sme vedeli, že je voľný a že by na stretnutia mohli z Mikuláša chodiť spolu.
Sme spokojní, že sú u nás," vraví Škovira a vzápätí dodáva, že v prípade oboch už ide viac o zábavu a možnosť udržať sa v kondícii.
O postupe nepremýšľajú
Do konca základnej časti ostáva Kežmarku odohrať ešte dve stretnutia. V sobotu 19. februára doma vyzve béčko Liptovského Mikuláša a o týždeň neskôr, v šlágri záverečného kola, cestujú Kežmarčania do Trebišova.
"Po základnej časti by sme chceli skončiť na druhom mieste. Čo sa týka prípadného postupu do vyššej súťaže, nad tým sme nepremýšľali. V súťaži sú iné kluby, ktoré skladali svoje mužstvá na postup. Spomeniem napríklad Púchov, Rimavskú Sobotu či Trebišov.
My by sme v play off by radi postúpili cez prvé kolo a potom zabojovali o nejakú medailu," hovorí na margo tohtosezónnych cieľov Škovira, ktorý prezradil aj to, ako sa hráči počas toho, keď bola súťaž prerušená, udržiavali v kondícii:
"Netrénovali a nehrali sme zhruba tri týždne. Ihneď, ako to opatrenia umožnili, sme opäť začali. V kondícii hráčov problém nevidím. Na margo toho, ako často trénujeme, je to trikrát do týždňa, v utorok, stredu a piatok, od pol siedmej do ôsmej večer. Niektoré mužstvá, aspoň čo viem, trénujú len dvakrát to týždňa."
Pristavil sa aj pri fakte, že zo súťaže, aj vplyvom toho, že bola dlhšie prerušená, sa odhlásil Bardejov, v minulosti niekoľkonásobný víťaz 1. hokejovej ligy.
"Bardejov odohral iba tri zápasy, my deväť. To spôsobilo, že by museli viacero stretnutí dohrávať a v tejto súťaži, kde sú hráči študenti a pracujúci, je to veľmi náročné. Zároveň, pri termíne dohrávky by museli nájsť spoločné slovo aj so súperom. Mali sme tušenie, že Bardejov ďalej do súťaže nenastúpi," dodal.
Hracia plocha ako v NHL
Zimný štadión v Kežmarku, po známej kauze deaflympiáda, kedy začala jeho rekonštrukcia, ktorá však nebola dokončená, dlho chátral. Znovuotvorenia sa dočkal až na jeseň 2018.
V danej sezóne došlo aj k znovuvytvoreniu mužstva dospelých. Okrem nich má klub k dispozícii aj niekoľko mládežníckych výberov.
Čo sa týka zrekonštruovaného štadióna, ten má k dispozícii kapacitu hľadiska pre 1619 sediacich divákov. Rozmery ľadovej plochy sú podľa kanadského vzoru, teda 61 x 26 metrov. Týchto rozmerov sa pridržiavajú aj kluby v NHL.
Pre porovnanie, košická Steel aréna má šírku hracej plochy až 30 metrov.
"Na tretiu najvyššiu súťaž máme k dispozícii štandardné podmienky. Máme všetko potrebné. V rámci štadióna nám možno ešte chýba posilňovňa resp. rozcvičovacia miestnosť. Pred budúcou sezónou by však mali pribudnúť aj tie."
Zimný štadión v Kežmarku. (Autor: TASR)
Účinkovali v najvyššej súťaži
Pre niektorých to bolo veľké prekvapenie, iní zase postup Kežmarku do najvyššej súťaže očakávali. Faktom ale je, že v sezóne 2006/2007 mal Kežmarok na súpiske množstvo hráčov s ligovými skúsenosťami. Dalo sa teda očakávať, že zamieša postupovými kartami.
Vo finále 1. hokejovej ligy si to o postup rozdal so susednou Spišskou Novou Vsou. Z víťazstva v súťaži a historického postupu do najvyššej súťaže sa tešil po šesťzápasovej bitke.
V bráne mužstva stál skúsený Martin Klempa, ktorý sa vrátil z Anglicka, v obrane sa mužstvo okrem iných spoliehalo aj na vtedy začínajúceho Daniela Brejčáka, dlhoročného obrancu Popradu a v útoku to svojimi milimetrovými prihrávkami celé režíroval Richard Šechný, ktorému sekundoval Peter Junas, bývalý útočník Popradu či Slovanu.
V rámci dvoch sezón v najvyššej súťaži sa mužstvo medzi elitou nestratilo. Na útulný kežmarský štadión zavítali bašty ako Slovan či Košice. Fanúšikovia si stretnutia užívali. Mužstvu na začiatku oboch extraligových sezón pomohol aj Ľuboš Bartečko.
V prvej extraligovej sezóne, hoci to sprvoti vyzeralo nádejne a mužstvo malo dlho šancu prebojovať sa do vyraďovacích bojov, sa Kežmarok napokon umiestnil na deviatej nepostupovej pozícii. V tej druhej, po opadnutí eufórie, sa Podtatranci umiestnili na poslednom mieste a po prehre v baráži so Spišskou Novou Vsou, sa s najvyššou súťažou rozlúčili.