Takých hráčov je málo. Najskôr sa na ňom smiali, teraz sa mu otvára Európa

BRATISLAVA. Keď v sedemnástich rokoch prvýkrát nastúpil v ligovom zápase za Žilinu, niektorí diváci boli v rozpakoch. Jeho pohyby boli často nekoordinované, ťarbavé a vyvolávali úsmev.

Vtedy by si zrejme len málokto pomyslel, že o päť rokov bude pôsobiť v najvyššej talianskej lige a bude pevnou súčasťou slovenskej seniorskej reprezentácie, s ktorou si vlani zahral na majstrovstvách Európy vo Francúzsku.

Na kontinentálnom šampionáte sa predstaví aj v najbližších dňoch, tentoraz v Poľsku v kategórii do 21 rokov.

Milan Škriniar bude šéfom slovenskej obrany a tiež najvýraznejšou osobnosťou tímu trénera Pavla Hapala.

Na turnaji, kde sa predstaví množstvo mladých futbalových hviezd, môže nadviazať na výbornú sezónu v Sampdorii Janov a definitívne sa zaradiť medzi najlepších mladých obrancov na svete.

V detstve nemal na výber

Príbeh futbalistu, o ktorého sa v súčasnosti zaujímajú svetové veľkokluby, sa začal v dvadsaťtisícovom meste na strednom Slovensku. Odmalička vyrastal vo futbalovej rodine.

„Futbal hrávali otec, starý otec aj starší brat Radoslav. Pamätám si, že ako štvorročný som hrával so staršími chlapcami. Vždy som bol rozhodnutý, že budem futbalistom. Iné možnosti neexistovali,“ priznáva rodák zo Žiaru nad Hronom.

V miestnom klube robil prvé futbalové kroky pod dohľadom svojho otca, ktorý ho trénoval. Vynikal už medzi žiakmi, čo si všimli tréneri MŠK Žilina.

„Začiatky boli pre mňa ťažké, v dvanástich odísť od rodiny a starať sa sám o seba nebolo ľahké,“ spomína.

Už v šestnástich začal v Žiline trénovať so seniormi. Ligový debut zažil v marci 2012. Mal 17 rokov a 49 dní. Po sezóne sa tešil aj z majstrovského titulu.

„Od začiatku som veril, že si budem raz futbalom zarábať. Keď som sa dostal do žilinského áčka, videl som, že to má zmysel,“ tvrdí Škriniar.

Guľa z neho spravil obrancu

Aj vďaka žilinskej filozofii dávať šancu mladým hráčom si v nasledujúcom ročníku zahral deväť zápasov pod vedením Fransa Adelaara.

Po jeseni holandský tréner odišiel a Škriniar putoval na hosťovanie do Zlatých Moraviec. Odohral tam len šesť duelov, keďže si zranil slabiny a šiel na operáciu.

V lete sa vrátil do Žiliny, kde práve prišiel tréner Adrián Guľa, ktorý mal najvýraznejší vplyv na jeho doterajšiu kariéru.

„Po zranení som na jeseň hrával za béčko. V zime sa zranil stopér Jozef Piaček a tréner Guľa sa ma spýtal, či by som mohol hrávať v obrane,“ rozpráva Škriniar o dôležitom kroku v jeho kariére.

Do Žiliny prestupoval ako útočník. Neskôr hrával najmä v strede zálohy. Do obrany sa dostával sporadicky.

„Nikdy ma nelákalo hrať v obrane. Vždy som chcel dávať góly ako každý mladý futbalista,“ priznáva.

„Na stopéra ma prerobil až tréner Guľa. Učil ma, čo mám robiť, ako sa správať, a to mi pomohlo. Keby mi v tom nepomohol, možno by som sa nikdy nedostal do zahraničia.“

Janov mu spočiatku nechutil

V januári 2016 sa dočkal zahraničného prestupu.