Trénerovi Hapalovi plakal do telefónu. Pomohol mi zázrak, tvrdí Zreľák

Pred dvoma mesiacmi ste si spôsobili únavovú zlomeninu a zdalo sa, že majstrovstvá Európy hráčov do 21 rokov nestihnete. Čo ste vtedy prežívali?

„Boli to hrozné pocity. V hlave sa mi premietlo sedem mesiacov, počas ktorých som pre rovnakú zlomeninu nehrával. Bol som zmierený, že turnaj nestihnem. Zachrániť ma mohol len zázrak.“

V súčasnosti už naplno trénujete. Aký zázrak vám pomohol?

„Na druhý deň po úraze mi volal manažér, že mám ísť do Mníchova na vyšetrenie. O ďalšie dva dni ma operovali. Keď som sa prebral z narkózy, doktor Ludwig Seebauer mi povedal, že o osem týždňov môžem hrať zápas. Pýtal som sa ho, prečo žartuje. Odvetil, že podobnú operáciu uňho podstúpil aj Philipp Lahm a o dva mesiace hral.“

Tréner Pavel Hapal prezradil, že váš prvý spoločný telefonát po úraze bol veľmi emotívny. O čom ste sa rozprávali?

„Rozplakal som sa. Nevedel som si predstaviť, že vynechám šampionát. Už aj spoluhráčom som písal, že im na turnaji držím palce. Všetci ma ubezpečovali, že sa dám dokopy. S trénerom Hapalom som hovoril takmer každý deň. Jeho podpora mi pomohla. Som šťastný, že ma nominoval, a verím, že sa mu odvďačím gólmi.“

Ako vyzerala celá rekonvalescencia?

„Lekár mi hovoril, že ak chcem všetko stihnúť, mal by som sa liečiť v Nemecku. Po operácii som mal týždeň voľno, potom som chodil s barlami a tretí týždeň po vlastných. Následne som šiel na dvojtýždňovú rehabilitáciu do Regensburgu.“

Pridávali ste si pre šampionát aj cvičenia navyše?

„Robil som všetko pre to, aby som v Poľsku nechýbal. Rehabilitáciu som začínal ráno o deviatej a končil o piatej večer. Teraz viem, že to bolo dobré. Necítim žiadny deficit, vládzem, nič ma nebolí.“

Únavová zlomenina chodidla sa vám stala druhý raz v priebehu roka. Čomu to pripisujete?

„Nešlo o náhodu. Nemecký lekár mi hovoril, že keď sa stane únavová zlomenina, musí sa to vystužiť, pretože zrastená kosť môže prasknúť. To sa aj stalo. Nechápal, prečo mi to prvýkrát neurobili. Normálny človek by to nepotreboval, ale pre športovca to bolo nevyhnutné. Som rád, že mi kosť praskla vtedy, a nie teraz.“

Po prestupe do Jablonca ste odohrali len päť zápasov. Ako nový zamestnávateľ zareagoval na vaše zranenie?

„Majiteľ klubu pán Pelta ma kúpil, keď som bol zranený. Už vtedy som cítil jeho podporu. Keď sa to zlomilo druhý raz, ihneď mi vybavoval operáciu v Prahe. Vybral som si však Nemecko a on sa rozhodol, že mi to celé zaplatí.“

Kedy ste začali definitívne veriť, že šampionát stihnete?

„Pri poslednej kontrole 18. mája mi lekár urobil röntgen a povedal, že najbližšie mám prísť až 1. júla. Hovorím, že to bude po šampionáte. Len sa usmial a odvetil, že môžem. Padol mi zo srdca veľký kameň. Aj preto som sa rozhodol, že sa pôjdem na desať dní pripravovať do Turecka.“

To ste si už financovali sám?