V stredu ste vo Vrakuni hrali spolu s Michalom Čajkovským, Martinom Bakošom, Adamom Ružičkom či Filipom Krivošíkom zápas proti hokejbalistom. Kto zvíťazil?
Áno, zavolal mi Adam Ružička, či si neprídem s nimi zahrať, že potrebujú vyhrať. Tak som povedal jasné, idem na to a vyhrali sme.
Zahrať si proti známym hokejistom môže byť dobrá motivácia. Nesnažili sa protihráči ešte viac vyniknúť?
Chlapci nemali veľmi nárok. Už po prvých piatich minútach sme viedli 5:1. Bol to rýchly proces. Bol to regulárny zápas aj s rozhodcom.
Brali sme však jeden na druhého ohľad. Nie je to žiadna súťaž. Zápas však mal dobré tempo, boli tam aj nejaké súboje.
Je pre vás hokejbal návratom do detských čias?
Ani nie, hokejbal hrávam pravidelne. Každé leto hrávam s kamarátmi na Páričkovej, keďže neďaleko bývam. Keď mám možnosť, chodím aj na hokejbalové turnaje. Hokejbal je super. Som však rád, že už si zakorčuľujem aj na ľade.
Po akom dlhom čase ste sa postavili na korčule?
Po dvoch mesiacoch. Užívam si to, aj keď nemám vlastný hokejový výstroj. Nechal som si ho totiž v USA. Musel som si požičiavať od kamarátov.