Srdce mu skenovali dve hodiny. Žilinčan Dúbravka dobyl Premier League

Ako dieťa chodil MARTIN DÚBRAVKA do umeleckej školy, aj doma v Newcastle hráva na klavíri. Prijali ho na dve vysoké školy, číta veľa kníh. A ako jediný slovenský brankár dosiahol post jednotky v najlepšej futbalovej súťaži sveta. 

Futbalová reprezentácia odštartuje 24. marca na Cypre kvalifikáciu o postup na majstrovstvá sveta. Následne privíta v Trnave Maltu (27. marca) a Rusko (30. marca). Dúbravka má patriť medzi hlavné opory.

Jeden z reprezentačných trénerov o vás prezradil, že ste hĺbavý inteligent. Vzdelávate sa aj mimo futbalu?
Snažím sa rozvíjať všetky stránky svojej osobnosti, čítam veľa kníh. Takto si rozširujem aj slovnú zásobu. Snažím sa získavať nové informácie a byť v obraze, čo sa deje u nás i vo svete. Zaujíma ma hudba (Dúbravka hrá na klavíri, chodil do hudobnej školy, pozn. red.), snažím sa rozvíjať aj v tom smere. Človek by nemal byť orientovaný iba jednostranne. Nemyslím si, že je jediná správna cesta je sústrediť sa iba na šport. Keď chce človek aj do budúcna nejako fungovať, tak sa musí rozvíjať zo všetkých stránok.

Čo by ste robili, ak by ste nehrali futbal?

Vždy som túžil byť profesionálny futbalista a prispôsobil som tomu všetko. Veľa vecí som aj obetoval. Môj cieľ boj jasný, a šiel som za ním. Som rád, že ma rodina vždy podporovala. Nikdy som nepremýšľal nad tým, že by mi to nevyšlo. Mojím vytúženým snom bolo zahrať si v jednej z najlepších líg sveta. Som rád, že sa mi to splnilo. A čomu inému by som sa venoval? Chodil som na vysokú školu, takže by som sa snažil dokončiť štúdium a potom by som uvidel.

Boli ste dobrý študent?

Už od šestnástich som bol v prvom tíme Žiliny a mal som individuálny študijný plán. Rodičia mi dali podmienku, že keď chcem hrať futbal, tak si musím dokončiť strednú školu. Musel som sa tomu venovať. Učitelia boli síce prísni, ale snažili sa mi to uľahčiť. Netvrdím, že by som bol úplný jednotkár, ale školu som zvládol s prehľadom. Keď som potreboval zabrať, tak som zabral. Doteraz mám veľmi dobré vzťahy s mnohými profesormi zo strednej školy, čo ma veľmi teší.

Na vysokej škole ste vydržali rok. Nešlo to skĺbiť s futbalom?

Prijímacie skúšky som urobil aj na Fakultu Telesnej výchovy a športu a prijali ma. Vtedajší tréner Žiliny Pavel Vrba mi povedal, že si musím jednoducho vybrať. Vyhral futbal, ktorému sa venujem od piatich rokov. Hlavne moja mama spočiatku nebola príliš nadšená. Jej predstava bola, aby som doštudoval. Veľmi rýchlo však pochopila, že aké sú moje ambície a sny. A podporila ma. Asi to bolo správne rozhodnutie.

Ale nakoniec ste študovali ekonómiu. Prečo?

Ukázalo sa, že by to mohol byť tento smer. Na vysokú školu som chodil iba pol roka, aj to individuálne. Skĺbiť s profesionálnym futbalom to bolo veľmi náročné. Chcel som sa futbalu venovať naplno, nie na polovicu. Som rád, že som mal možnosť si vyskúšať štúdium, ale vyhral futbal.

Máte tridsaťdva. Myslíte už na to, čo budete robiť po konci kariéry?

Ak sa venujete športu nejaký čas na tejto úrovni, tak vám samozrejme prinesie nejaké financie. Snažím sa svoje zarobené peniaze investovať tak, aby som sa po skončení kariéry nemusel okamžite obzerať po nejakej práci.

Investujem do rôznych záležitostí (najmä nehnuteľnosti a pozemky, pozn. red.), aby som bol finančne nezávislý. Aby som sa potom nemusel obzerať po prácach, ktoré nie sú môjmu srdcu blízke. Som rád, že sa situácia v tomto smere vyvíja fajn. Verím, že mám pred sebou ešte niekoľko rokov hráčskej kariéry. Chcem však aj správne investovať, aby som mal plnohodnotný život ako teraz.

Váš agent Pavel Zíka tvrdí, že ste neopotrebovaný a že na najvyššej úrovni môžete ešte chytať desať rokov. Súhlasíte?

Aj mne to Pavel nedávno povedal. Necítim sa staro ani opotrebovaný. Starám sa o svoje telo dostatočne. Verím, že vydržím, čo najdlhšie. Ale uvidím, že koľko.

Tridsaťšesťročná portugalská hviezda Cristiano Ronaldo má podľa testov biologický vek o desať rokov menší. Vy ste o štyri roky mladší a navyše brankár. Ako je to u vás?

Z mentálnej stránky sa cítim určite mladší. Telo však dostáva každý deň zabrať, takže netvrdil by som, že sa cítim o desať rokov mladší. Doteraz sa mi vyhýbali nejaké vážne zranenia. Cítim sa v poriadku a zdravý, proste fit. Pripravený.

Váš spoluhráč z reprezentácie Juraj Kucka je otužilec, ktorý sa aj v zime okúpe v jazere. Peter Pekarík sa každý deň ponorí do sudu plného ľadu. Máte niečo podobné?

Mám svoju rutinu. Po zobudení si dám ihneď ľadovú sprchu, asi tak na dve minúty. Po každom tréningu si dám strečing. Bez toho to nejde. A potom zopakujem strečing aj večer.

Obranca Herthy Berlín Pekarík prezradil, že si každé ráno doma po raňajkách nasadí špeciálny prístroj, ktorý zmeria, nakoľko je unavený. Niekto si však rypne, že predsa brankár nemôže byť unavený. Máte niečo podobné?

Iste. Z ucha nám berú krv a potom vyhodnocujú, že ako sme na tom. Brankárska únava je najmä o psychike, lebo si uvedomujeme, že akú máme zodpovednosť. Psychická záťaž je enormná a častokrát väčšia ako fyzická. Celých deväťdesiat minút sa musíte sústrediť, niekedy na jednu či dve kľúčové - zložité situácie, ktoré musíte vyriešiť. Dá to často poriadne zobrať. Hlavne, keď vás priamo na štadióne sleduje päťdesiattisíc ľudí a ďalšie státisíce pred televízorom.

Máte nejakú svojskú psychohygienu?

Spolupracujeme s jedným pánom na reprezentačnej úrovni, ktorý sa nás snaží pripraviť na nasledujúce zápasy. Pre mňa je dôležité sám si zanalyzovať svoje momenty zo zápasov. Report nám prichádza krátko po stretnutí a ihneď si to môžem vyhodnotiť. To je pre mňa dôležité, lebo mám ešte v sebe plno momentov.

Chcem si preveriť a byť si istý, že či som sa rozhodol v zápase správne. Snažím sa byť v tomto smere veľmi zodpovedný a študovať si svoje zákroky. Snažím sa stále zlepšovať. Pre mňa je dôležité komunikovať s ľuďmi. V tomto mi pomáha rodina a priateľka. To je moja očista.

Váš agent o vás ešte v lete vyhlásil, že ste najlepší brankár v Premier League. Vašu cenu odhadol na dvadsať až tridsať miliónov eur. Veríte tomu?

Teší ma, že si môj agent o mne myslí, že som najlepší. Je to fajn, že mi takto dôveruje (úsmev). Uvedomujem si, že akí fantastickí brankári v Premier Leage pôsobia. Som, rád, že tu môžem hrať a porovnávať sa s nimi. Ja nevnímam svoju trhovú hodnotu a snažím si futbal užívať. Snažím sa to od takýchto informácii strániť, lebo je to subjektívny názor každého.

V minulej sezóne ste mali v Premier League najviac zákrokov, na svoju adresu ste počúvali komplimenty. V lete vás však pribrzdilo zranenie členka a zrazu ste vypadli zo zostavy na pol roka. Ako ste to prežívali?

Ako prirodzenú súčasť svojho futbalového života. Zranenia sa mi predtým dlhší čas vyhýbali, myslím také, ktoré by ma na dlhší čas vyradilo. V tomto smere som bol šťastlivec.

Raz to však zrejme muselo prísť. Aj z toho dôvodu, že som predtým absolvoval plnú minutáž. K tomu prirátajme pohárové zápasy. A tiež reprezentáciu. Zápasov bolo veľa, nahromadilo sa to, a telo si asi vypýtalo pauzu samo. Cítilo, že je toho dosť. Iste, že ma tá situácia netešila. Túžil som byť opäť s chalanmi naspäť a prežívať s nimi v kabíne každý deň. Nesnažil som sa to vnímať negatívne. Už som predsa skúsený harcovník.

Návrat sa skomplikoval.

Dlhý čas mi trvalo, kým sa sa dal dokopy zo zranenia. Do toho som chytil ešte covid. A to môj návrat tiež pribrzdilo. A potom sa mi zranenie opäť obnovilo. Bolo to ťažké obdobie najmä z psychickej stránky. Pomohla mi však rodina, priateľka a kamaráti. Patrí im kredit.

Máte povesť hráča, ktorý veľa premýšľa a je vždy optimistický. Pomáha vám to?

Snažím sa myslieť pozitívne a užívať si každú chvíľu. A to, či už v Anglicku ale aj na Slovensku na reprezentačnej úrovni. Aj keď byť optimista v tomto čase nie je jednoduché. Nemôžete sa stretať s priateľmi či s rodinou. Robím to aspoň prostredníctvom internetu. Verím, že sa už čoskoro vrátime do normálneho života. Negatívne myšlienky vám isto nepomôžu.

Spoluhráč z Newcastle Jonjo Shelvey o vás povedal, že ste ako z učebnice. Dodal, že ste vždy prvý na ihrisku a posledný, kto končí tréning?

Ak to povedal Jonjo, tak zrejme to bude pravda. Chalani vidia, že kto chodí prvý do tréningového centra. Teší ma, že si to ľudia všimnú. Som jednoducho taká nátura. Vždy som bol k tomu takto vedený, vždy som na sebe individuálne pracoval. Iba to je však cesta ako sa zlepšiť. Vždy som si vytvoril nejaký plán a stanovil ciele. Krátkodobé a dlhodobé. A pomaly som sa ich snažil plniť. Možno som ovplyvnil aj nejakých spoluhráčov a pridali sa ku mne.

Čo patrí k práci brankára, okrem klasického tréningu?

Okrem klasické tréningu s tímom vám tréner brankárov pripraví individuálny plán. Po každom tréningu ešte zostanem a pilujem veci, ktoré potrebujem zlepšiť. Ďalšou stránkou je analýza. A to či už seba, alebo súperov.

Máme časté mítingy s trénerom brankárov a video-analytikmi, ktorí dodajú informácie o najbližšom súperovi. Je to veľa informácii, ktoré sa snažíte vstrebať do hlavy a študovať každý jeden pohyb hráčov a hlavne útočníkov. Ako sa trebárs natáčajú pri strelách. Nie je to jednotvárne ako si možno veľa ľudí myslí.

Ako dlho vstrebávate svoje chyby?

Vždy si to zanalyzujem, pozriem si, že čo som mohol urobiť lepšie. Drží ma to možno jeden či dva dni. Akonáhle sa začnem pripravovať na ďalšie súpera, tak to pustím z hlavy.

Po vašom návrate do brány proti Wolverhamptonomu koncom februára sa špekulovalo, že ste mohli zabrániť gólu. Dalo sa to chytiť?

Po zápase to ľudia vedia vyhodnotiť veľmi rýchlo a urobia si svoj názor. Prvý môj pocit bol taký, že hlavička smerovala asi zo siedmich metrov a bol som rád, že som vôbec zareagoval. Bohužiaľ, pre mňa, sa to lopta odrazila do bránky. Ruku som už nestihol nastaviť tak, ako som si želal.

Je to škoda, lebo možno zhruba každú tretiu takúto loptu dokážem vytlačiť na žrď. Gól ma mrzel, možno to chcelo trošku viacej šťastia. Proste aby mi to trafilo dlaň a nie iba palec. Ja som k sebe veľmi kritický. Takéto góly si vyhodnotím, že, či som mohol urobiť niečo viac. Ale netvrdil by som, že by sme pre tento moment nezískali nejaké body. A nakoniec sme mohli ten zápas ešte prehrať. (Dúbravka v nadstavenom čase ukázal výborný postreh, pozn. red.)

Fanúšikovia Newcastle vyvíjali veľký tlak, aby ste boli opäť brankárskou jednotkou. Ako ste to vnímali? Tlačili ste aj vy na trénera Steva Bruca?

Za dva aj pol roka som pre mužstvo niečo odviedol, bol som brankárska jednotka. Teší ma, že ma ľudia takto podporovali. Po tom, ako som sa dal do poriadku, som mal rozhovor s trénerom. Chcel som vedieť, že v akej som pozícii.

Na niektorých veciach sme sa zhodli, na iné mal tréner úplne iný názor. Každý hráč a brankár chce nastupovať pravidelne. A dupľovane v mojom prípade, keď som pred zranením nevynechal ani jeden ligový zápas. Iste, nebolo jednoduché vžiť sa s faktom, že zrazu som na lavičke a musím vytvárať komfort niekomu inému.

Na druhej strane aj mne Karl Darlow predtým vytváral fakt dobrý komfort. Aj preto som sa mu to snažil vrátiť, aby nebol v tomto problém. Ale zároveň sa som snažil vytvárať aj tlak na trénera svojimi výkonmi. Či už na tréningoch alebo v predzápasových hrách. Teší ma, že si to tréneri všimli a dali mi opäť dôveru. Je iba na nás ako sa chytíme príležitosti. Vieme, v akej sme pozícii a čo musíme urobiť, aby sme zostali v lige.

Darlow nechytal zle a navyše je Angličan, ale väčšina fanúšikov chcela vás. Na štadióne vás podporili transparentom. Čím ste si ich tak získali?

Vždy som sa snažil na ihrisku odovzdať maximum, asi to vnímali. Aj keď sa niečo nepodarilo, tak som sa snažil z toho otrepať a chalanov podržať. Dovolím si tvrdiť, že náš vzťah je možno pre to taký, lebo neznášam prehry. A na prejave mojich emócii je vidno, že ako má to štve. Neuspokojujem sa ani s remízou.

Získať si fanúšikov nie je jednoduché, o to viac ma to teší. Ďalším dôvodom môže byť aj to, že pred koronou som vždy s nimi prehodil pár slov, keď čakali po tréningu na nás. Robil som s nimi fotky a rozdal autogramy. To sú také drobnosti, ktoré vo finále zavážia.

S Newcastlom hráte už tretiu sezónu o záchranu. Už ste si zvykli na ten tlak?

Je to bohužiaľ tak. Neteší ma to. Sme opäť pod tlakom, pevne verím, že to zvládneme. Ale nečaká nás nič ľahké a jednoduché. Aj ja by som bol viac spokojný, ak by sme hrali o európske súťaže. Nikdy som sa netajil tým, že tieto ambície stále v sebe mám. Chcel by som sa s Newcastlom dostať do Európy. Je to však dlhý proces.

Najlepší český futbalista Tomáš Souček bol šokovaný zo vstupnej prehliadky, ktorú vo West Hame podstúpil. Aj vy tvrdíte, že vaše telo skenovali až do absurdnosti. Môžete byť konkrétnejší?

Áno. Prehliadka trvala veľmi dlho a bola veľmi dôsledná. Informovali sa z predošlých klubov, že aké zranenia máte za sebou. Pozreli sa dôkladne na kolená, členky, pri brankároch na ramená a ruky. Skenovanie srdca trvalo dve hodiny. V miestnosti boli dvaja ľudia, ktorí to dôkladne študovali. V tomto smere je to veľmi profesionálne a dobré zistiť, či ste v poriadku. 

Celá prehliadka trvala dohromady asi pol dňa. Aspoň som sa veľa o sebe dozvedel. Som rád, že som zdravý a pripravený. S Tomášom Součekom som mal možnosť pôsobiť pred štyrmi rokmi v Liberci. Teší ma, že som mu takto v Premier League darí. Je to skvelý chlapec a perfektný profesionál. Pevne verím, že sa možno ešte raz spolu stretneme a zahráme si spolu.

V nejakom veľkoklube?

Uvidíme, čo život prinesie (smiech).

Je nejaký hráč v Premier League, ktorý je pre vás ozaj nepríjemný?

Nekonkretizoval by som to, lebo v Anglicku je veľa futbalistov, ktorí majú neuveriteľnú kvalitu. Momentálne kraľuje Manchester City, ktorý predvádza neuveriteľné výkony. Teší ma, že má v Newcastle kvalitných spoluhráčov, ktorí sú predovšetkým skvelí ľudia. A extra hráči. S takýmto množstvo kvalitných ľudí a individualít som sa doteraz nestretol. Verím, že sa to do budúcna aj ukáže. Možno chlapcom momentálne chýba iba trošku sebavedomia. Pevne verím, že sa zachránime.

Ako vnímate situáciu okolo slovenských brankárov?

Teší ma, že Slovensko má na brankárskom poste kvalitu, z ktorej bude ťažiť aj v budúcnosti. Je to skvelá vizitka trénerov na Slovensku. V prípade Mareka Rodáka je to aj individuálna kvalita, lebo od tínedžerského veku je v Anglicku. A dokázal sa prebojovať až do Premier League, čo sa len tak nepodarí.

Je to dobrá reklama aj pre ďalšiu generáciu, ktorá bude nasledovať po nás. Otvoríme tak dvere aj ďalším. Slovensko má fakt obrovský potenciál, veľa zaujímavých hráčov. Potrebujú len možno trošku postrčiť a dostať s niekam.

Všetci hokejisti i futbalisti sú v tieni Petry Vlhovej, ktorá je najpopulárnejší športovec na Slovensku. Vyhrala veľký krištáľový glóbus. Ako ju vnímate?

Je skvelá a robí neskutočnú reklamu Slovensku. Teší ma, že máme takého vrcholového športovca, ktorý sa dokáže takýmto spôsobom prezentovať. Držím je palce, nech jej to vydrží.