Trnava sa ako jediný slovenský tím prebojovala do skupinovej fázy Európskej ligy. Ako je to možné?
„Je tam viacero faktorov. Na jednej strane je za tým kvalita kádra. Aj keď nás mnohí podceňovali a podceňujú, máme skúsené a kvalitné mužstvo a aj silné individuality. Predovšetkým však hráme tímovo a bojujeme jeden za druhého.
Nehráme sa na žiadne hviezdy. Na ihrisku sme vždy nechali všetko a tým sme si pritiahli aj potrebné šťastie. S pokorou a bez veľkých rečí sme išli od zápasu k zápasu, tak ako v majstrovskej sezóne, a to bol veľmi dôležitý faktor.
Zároveň bolo dôležité, že celé mužstvo malo nastavenú hlavu na úspech. Vedeli sme, že naši súperi sú favoritmi a majú vyššie rozpočty, ale napriek tomu sme verili, že môžeme uspieť. Žiadneho súpera sme sa nezľakli a nič sme mu nedarovali.
Náš kvalitný realizačný tím nás vždy dobre pripravil na každý zápas. A tiež vďaka vedeniu klubu, ktoré pracuje kvalitne a systematicky. Keď chcete uspieť, musí to v klube fungovať na všetkých postoch. A v klube sa za posledný rok vytvorila dobrá chémia a všetci pracujú kvalitne a zodpovedne.“
Podľa internetovej stránky Spartaka Trnava máte 94 kilogramov a ste najťažším hráčom z kádra. Nie je to paradox pri vašom priezvisku?
„Je, ale ešte väčší paradox je príbeh o mojej hmotnosti. Tri roky v Česku som zažíval pre to futbalové peklo. Dostával som pokuty aj za 89 kilogramov a ešte pred rokom bolo aj 90 kilogramov veľa.
Bol to v podstate dôvod môjho odchodu z Teplíc. Po príchode do Trnavy som sa za necelé dva mesiace dostal z 91 na 96 kilogramov a neskôr som dosiahol aj stovku.