Dvadsaťdeväťročný útočník MARKO DAŇO má za sebou úspešnú sezónu v drese Oceliarov Třinec. Vo vyraďovacej časti patril k najproduktívnejším hráčom a formu by si rád zobral aj do reprezentácie. 

• Program a výsledky - Slovensko v príprave na MS v hokeji 2024

O jeho účasti na MS v hokeji však ešte nie je nič jasné. Zdravotne sa však Daňo cíti v poriadku. 

„Mám nejaké šrámy, ale nie je to nič, čo by ma v prípadnom záujme o šampionát malo limitovať. Zdravotne som na tom v poriadku a uvidíme, ako to celé dopadne,“ uviedol v rozhovore pre Sportnet. 

S Oceliarmi Třinec ste získali tretí majstrovský titul. V čom bol iný ako tie predchádzajúce? 

Bol najnáročnejší, čo sa týka fyzických aj psychických síl, ktoré sme museli vynaložiť. Preto sme si to oveľa viac užili a viac si to vážime. 

Všetky série play-off ste odohrali na sedem zápasov. Kde ste nachádzali potrebnú energiu na víťazstvá? 

Po minulých víťazstvách bola celá kabína nastavená, že to chceme opäť dokázať. Šli sme si za víťazstvami a chceli sme prekonať rekord, ktorý držal Vsetín s piatimi titulmi v rade. Chceli sme sa im vyrovnať a prepísať históriu. Nakoniec sa nám to podarilo. Sme za to vďační. 

Športovci sa neradi rozprávajú o prekonávaní rekordov. Mali ste to v kabíne inak? 

Nebolo to úplne dané, že to musíme teraz zvládnuť. Ja som mal chuť a chcenie, ktoré zapadli do skladačky. Keď sme sa na to sústredili všetci, tak sa nám to podarilo. Nebolo to tak, že sme prišli do kabíny a povedali si, že teraz ideme vyrovnať Vsetín. 

Niektorí z chlapcov ani nevedeli, že by sa nám mohol podariť takýto míľnik. Starší a skúsenejší chalani to mali v hlavách. Možno to bol extra hnací motor. 

Ktorý moment bol v play-off pre vás najťažší? 

Prvá séria s Českými Budejovicami. Vyhrávali sme už 3:0. Jeden zápas sme prehrali, potom ďalší a zrazu bolo vyrovnané. Museli sme zmobilizovať sily do siedmeho stretnutia, čo sa nám podarilo. Bolo to iné ako v sérii so Spartou, kde sme mali nôž na krku my. 

Mohli sme iba prekvapiť a víťazstvami eufória stúpala. Keď sme sa blížili k tomu, že by sme mohli byť historicky prví, kto otočí sériu z 0:3 na 4:3, tak to šlo ľahšie. Samozrejme, aj tak to bolo náročné. 

Proti Českým Budějoviciam bol na nás väčší tlak, súper bol papierovo slabší. Aj oni mohli prepísať historicky míľnik a otočiť z 0:3 na 4:3. Sme radi, že sme to odvrátili. Dodalo nám to vtedy silu a šli sme ďalej. 

Od vypadnutia z play-off vás delili stotiny sekundy. Proti Sparte Praha však dokázal vyrovnať Daniel Voženílek. Ako ste jeho gól prežívali? 

Bol som v predchádzajúcom striedaní už dlhšie na ľade. Šiel som na striedačku a vydýchaval sa. Veril som, že sa nám ešte nejakým spôsobom podarí vyrovnať. Stalo sa. Tak, ako veľmi som bol unavený, tak vo mne prebehla neskutočná eufória, radosť a šťastie. 

Bližšie k vypadnutiu sme už ani nemohli byť. Nakoniec sa nám to celé podarilo otočiť a dotiahnuť do víťazného konca. Verím, že jedného dňa sa dočkáme o nás aj nejakého dokumentu. 

Ktorý herec by vás mohol zahrať? 

Možno, že by sme sa aj my dali na hereckú dráhu. Bolo by to milé (smiech). 

Finálová séria bola takisto veľmi vyrovnaná. O víťazovi rozhodlo až druhé predĺženie v siedmom zápase. V čom bol Třinec lepší ako Pardubice? 

Možno zohrali rolu aj naše skúsenosti z náročných sérií, či už to bolo tento rok alebo z predchádzajúcich finále. V kabíne sme stále boli pozitívne naladení za každého stavu zápasu a série. Verili sme jeden druhému a šli sme bok po boku za svojim cieľom. 

To sa ukázalo ako rozhodujúce. V zápasoch zabral vždy niekto iný, keď to bolo treba. Buď to bol brankár alebo chlapci, ktorí majú inú úlohu v mužstve a neboli bodovo produktívni počas sezóny. Všetko do seba zapadlo a sme za to radi, že každý sa k úspechu pričinil. 

V meste vás čakali veľké oslavy. Koľko trvali? 

Bolo to veľmi príjemné. Pominulé roky sme toho mali viac na programe, ale teraz ešte neviem, ako to bude so šampionátom, tak som sa trošku krotil. Užili sme si to.