Djokovič vyhral v tejto sezóne dva grandslamové turnaje Australian Open a Wimbledon, ale na konci roka stratil post svetovej jednotky. Ako ju hodnotíte?
Celkovo bola veľmi dobrá. Novak bol počas celého roka svetovou jednotkou. O tento post prišiel až na záverečnom Turnaji majstrov, keď v Londýne nestačil v skupine na Dominica Thiema ani Rogera Federera.
Keby sme boli v škole, akou známkou by ste ohodnotili Djokoviča za celoročné výkony?
Keďže je svetová dvojka, tak asi dvojkou. Ale nie, určite jednotka plus. Vyhrať dva grandslamové turnaje v sezóne je nesmierne náročné. Klobúk dolu, že sa mi podarilo vyhrať Wimbledon, pretože tento turnaj je v tenisovom rebríčku hodnôt najvyššie.
Uspieť na ňom nie je jednoduché. A kto videl finálový zápas proti Federerovi, musí uznať, že to bol jeden z najdramatickejších zápasov v histórii tenisu.
Bolo to naozaj úžasné finále. Federer mal dokonca v piatom sete dva mečbaly pri vlastnom podaní, ale napokon za stavu 12:12 vyhral v tajbrejku Djokovič. Ako ste prežívali tú päťhodinovú drámu?
Vo mne by ste sa krvi nedorezali. Bol som úplne bledý, zeleno-žltý. Jediné, čo mi pomohlo, bola spomienka na semifinále US Open v roku 2011, kde bol podobný stav. Myslel som na to, že by bolo super, keby sa to zopakovalo. Ale uveril som tomu, až keď Novak premenil mečbal.
Ako sa oslavuje wimbledonský titul?
Hneď v šatni sme otvorili tradičné wimbledonské šampanské. Bola to veľmi emotívna chvíľa. Neskôr bola noblesná večera šampiónov, ale všetci v našom tíme boli takí unavení, že na veľké oslavy sme už po troch náročných týždňoch nemali silu. Navyše bol júl a všetci sa tešili aspoň na krátku dovolenku s rodinami.
Bol to jeden zo zápasov, na ktorý budete spomínať v trénerskom dôchodku?
Jednoznačne to bol jeden z najkrajších zápasov, ktoré som ako Novakov tréner zažil.
Čo je teraz pre Djokoviča prioritou – vyhrávať grandslamové tituly alebo byť čo najdlhšie svetovou jednotkou?
Všetko ide ruka v ruke. Podľa mňa bude v budúcej sezóne prioritou olympiáda v Tokiu. Novak vyhral všetko, ale chýba mu ešte zlatá olympijská medaila.
Bývalý výborný tréner Austrálčan Bob Brett povedal, že šampiónom nie je ten, kto sa stane svetovou jednotkou, ale ten, kto dosiahne maximum svojho potenciálu. Dosiahol už Djokovič toto maximum?
Ešte nie. Novak je nesmierne tvorivý a neustále pracuje na vylepšovaní hry. Pozitívne je, že stále hľadá nové koncepty, ako byť ešte lepším hráčom.
Nechýba mu ani motivácia, veď sám povedal, že by chcel prekonať grandslamový rekord Rogera Federera (Švajčiar má na konte 20 titulov, Djokovič 16, pozn. red.).
Aj my tréneri vidíme, v čom sa môže zlepšovať. Cieľom do novej sezóny je zlepšiť podanie a voleje.
Preto pribudol do vášho trénerského tímu wimbledonský šampión Goran Ivaniševič, ktorý bol známy práve výborným podaním?
Pravdou je, že Novak nemá podanie také zautomatizované, ako mal napríklad Goran. Ten mal prirodzený pohyb, biomechanicky mu to bolo vlastné. Má skvelé oko, Novakovi sa snaží radiť, aby sa viac ťahal za loptičkou, vytvoril kolmejší uhol pri jej zásahu.
Problém má pri švihovej fáze, tak pracujeme aj na zmene rytmu. Ale žiadne veľké zmeny na podaní nerobíme. Vylepšenia sú už ukryté v drobnostiach. Na pohľad vyzerá podanie ako veľmi jednoduchá činnosť, ale je za tým niekoľkoročná tvrdá drina.
Trénujete Djokoviča od roku 2006, dokonale ho poznáte. Aký je? Poslúcha na slovo alebo je tvrdohlavý a o svojej ceste ho musíte presviedčať?