Dnes zadáte heslo do Googlu a máte základné informácie. Ladislav Krnáč (10. 5. 1927 - 5. 12. 2010) nemal drvivú časť svojej skvelej novinárskej kariéry internet. Mal písací stroj a vždy hovoril: „Treba ovládať matériu do bodky. Osvojiť si maniere tak, aby ste sa zoznámili aj s najslávnejším človekom. A chlapci, učte sa jazyky." Tak nám radil.
Vtipne a živo
Jeho články, publikácie, knihy sú bez jedinej faktickej chyby a čítajú sa ako skvelá detektívka. Sú plné osobných zážitkov, postrehov, vlastných vtipných dokreslení. Ako dvojdielne dielo o atletike Tisíc hviezd je vrcholom. Zoznámite sa v ňom s osudom tisíc vrcholných pretekárov a pretekárov kráľovnej športov. Vtipne a živo. Nenapísal ju za mesiac ani za rok, ale asi za desať rokov.
Rozhovor s Owensom. FOTO - ARCHÍV LADISLAV KRNÁČ
Vysnoril napríklad, že prvý šprintér, ktorého označovali „za najrýchlejšieho muža planéty", Američan Charles Paddock (olympijský víťaz 1920) súťažil aj v Petržalke. Zopárkrát spovedal podľa mnohých ankiet najlepšieho športovca storočia Američana Jesseho Owensa (štvornásobný olympijský víťaz 1936 v šprintoch a skoku do diaľky). Poznal i jeho manželku Ruth. Vypýtal si venovanie. Napísala: „... blahoželanie výbornému autorovi Krnáčovi k dobre vykonanej robote. Po chvíľke slová o výbornom autorovi vyškrtla a mne odľahlo. Veď sme sa poznali asi štvrťhodinu," opísal stretnutie typickým spôsobom.
Venovanie od Owensovej manželky Ruth. FOTO - ARCHÍV LADISLAVA KRNÁČA
Bratislavský inžinier s ekonomickým vzdelaním bol sveták ovládajúci každý dôležitý jazyk. Koľko ich ovládal, nepovedal. Spomínal iba svetové, ale iste sa dohovoril trebárs aj po fínsky. Znalosti, šarm i potrebná dávka sebaistoty mu otvorili dvere aj k takým kapacitám, akým bol napríklad bývalý olympijský šéf Juan Antonio Samaranch. Keď ukrajinský fenomén v skoku o žrdi Sergej Bubka na OH 1992 v Barcelone neskočil vo finále základnú výšku, s Krnáčom hovoril, s ďalšími nie.
Krnáč nielen zapisoval, rozprával, vykresľoval. Mal názorovú predvídavosť. O Marion Jonesovej (pôvodne päťnásobná atletická medailistka z OH 2000), keď ešte nevedel, že sa prizná k dopingu, napísal: „K jej výkonom by som priložil nálepku: Pozor, sklo!" Nie pre vzácnosť, ale krehkosť pravdy.
Rozhovory na ploche
Na atletických majstrovstvách Európy 1978 presadil prvý raz spôsob bleskových rozhovorov s pretekármi ihneď na ploche. Patrím do generácie, ktorá bola s Lacom, píšem s pokorou, kamarátom. Raz mi šéfredaktor s preháňaním pohrozil, že nech sa nevraciam, keď bude chýbať rozhovor s jedným slávnym atlétom. Ibaže ten preteky pokazil a neukázal sa. Laco mi vymyslel pomocný úskok. Prehovoril jeho manažéra, aby mi povedal, ako atlét hromžil. A naveľa aj súhlasil, aby som vety použil v mene atléta.
Najbližšie ku Krnáčovi mal Alfons Juck. Dnes svetový atletický manažér a organizátor. Za šéfom medzinárodného oddelenia denníka Šport (v rokoch 1954 - 1988) prišiel ako dvanásťročný vypýtať si zahraničné časopisy. Časom sa z nich stali ťahúni tlačových služieb aj na atletických majstrovstvách sveta.
„Na každom podujatí, kde bol zodpovedný za fleše, si vybojoval tvrdošijne čo najlepšie podmienky pre prácu. Aby sa dalo tvoriť čo najkvalitnejšie," povedal Juck. „Často sa dostával do televíznych záberov, ale tak vznikali skvelé hlasy. Nie typu som spokojný alebo som šťastný, ale idúce do podstaty veci. Vedel atlétovu náladu odhaliť tromi jasnými otázkami, ktoré pretekárovi naznačili, že sa rozpráva s odborníkom."
Krnáč mal svoj štýl práce. Na každé preteky sa pripravoval týždne. Zostavil si desiatky možných otázok pre rôzne prípady v každej zo 44 disciplín atletiky. To bolo jeho know-how, ktoré cizeloval celý svet.
Na sklonku života (do penzie išiel presne v šesťdesiatke) žil v Zalázní pri Smoleniciach. Tam písal a choval ovečky. „Prepáč, už musíme skončiť, ovečky čakajú," lúčil sa vždy na stretnutiach v Bratislave. V lete dokončil basketbalovú knihu Triafali aj zo šatne. Robil možné i nemožné, aby zohnal financie pre vydavateľa. Jeho syn Tomáš (48) nám povedal, že vyjde, aj keby ju rodina mala zaplatiť z vlastného. Krnáč hral basketbal špičkovo. V rokoch 1961 - 1963 trénoval československú mužskú reprezentáciu, ktorá skončila na majstrovstvách Európy šiesta.
FOTO - ARCHÍV LADISLAVA KRNÁČA
