TOKIO, BRATISLAVA. Hoci Slovensko nemalo v tenisovom turnaji medzi ženami na olympiáde v Tokiu žiadne zastúpenie, pomerne často bolo počuť slovenčinu.
"Pomôž mi," skríkla do hľadiska hráčka so švajčiarskymi znakmi na oblečení, keď sa jej nedarilo.
Aj v bežných zápasoch na okruhu, ak si zavolá na pomoc trénera, svojho otca Ivana, rozprávajú sa slovensky. Často je výbušná, ak sa nedarí, kričí. Po slovensky.
Keď ju Sportnet v minulosti požiadal o rozhovor, prebiehal v slovenčine. Ani jej slovná zásoba ani typické náročné slovenské skloňovania príliš nenaznačili, že je cudzinka.
Aj jej priateľ, kondičný tréner Martin Hromkovič, je Slovák, na Slovensku sa tenistka často zdržiava. Počas koronapauzy tu hrala exhibičné turnaje.
Po výhre Zuzany Rehák Štefečekovej vo finále trapu jej prišla zablahoželať. To ešte netušila, že podobnú zlatú medailu si za niekoľko dní zavesí na krk tiež.
To, čo vo dvojhre nikdy nedokázal ani jej krajan Roger Federer, sa teraz podarilo Belinde Benčičovej. Švajčiarka so slovenskými koreňmi sa stala olympijskou víťazkou.
Rodina zo Slovenska
Jej rodičia Ivan a Dana sú rodáci z Československa. Otcova rodina emigrovala do Švajčiarska po tom, čo Československo v roku 1968 obsadili vojská Varšavskej zmluvy. Ivan Benčič starší, Belindin dedo, bol hráčom hokejového Slovana Bratislava v ére Jozefa Golonku či Vladimíra Dzurillu.
Otec Ivan hrával hokej už vo Švajčiarsku, Mama zas hádzanú. Belinda Benčičová sa narodila vo švajčiarskom Flawile v roku 1997. To sa práve veľkou hviezdou v krajine stávala šestnásťročná Martina Hingisová. Mimochodom, rodáčka z Košíc.
Bola svetovou jednotkou a vyhrala v danom roku tri grandslamové turnaje. O niekoľko rokov neskôr sa cesty Benčičovej a Hingisovej začali spájať. Jej rodičia kontaktovali Melanie Molitorovú, mamu Hingisovej. Začali spolu trénovať. Tam sa Benčičová zoznámila aj s Hingisovou.
Neskôr trénovala aj v slávnej Akadémii Nicka Bollettieriho.
V súčasnosti sa často zdržiava na Slovensku. "Som Švajčiarka hrdá na slovenský pôvod," vravela pred rokmi pre Šport.sk.
Príliš skoro na výslní
Belinda Benčičová sa dostala medzi najlepšie tenistky sveta príliš skoro. V roku 2013 ako šestnásťročná vyhrala juniorský Roland Garros aj Wimbledon.
O rok neskôr už hrala ako sedemnásťročná na US Open štvrťfinále. O ďalší rok sa už sa dostala na 12. miesto vo svetovom rebríčku.
V roku 2015 dokonca vyhrala prestížny Roger's Cup. Ako devätnásťročná dokonca patrila aj do prvej svetovej desiatky.
"Trápila som sa s tým, že som sa príliš skoro stala hráčkou prvej desiatky. Keď som sa tam dostala, moje telo potrebovalo oddych. Nebolo to v pohode, preto som sa zranila," priznala pre Behind The Racquet Benčičová.
V najbližších dvoch rokoch sa trápila. Kým v roku 2016 sa dostala na siedme miesto, v rokoch 2017 a 2018 vyššie ako na 37. mieste nebola.
Bola jednou z prvých hráčok svojho ročníka, ktorá sa dostala na výslnie. No za ten čas ju postupne predbiehali ďalšie rovesníčky.
V roku 2019 sa však medzi elitu vrátila. Dostala sa až na siedme miesto sveta. Vyhrala ďalšie prestížne podujatia v Dubaji i Moskve. Opäť sa dostala do semifinále US Open. O rok neskôr sa dokonca stala svetovou štvorkou.
"Veľa som sa na mojej ceste späť o tomto športe naučila," spomínala. "Som presvedčená, že ak by som sa nezranila, do pár rokov by som bola absolútne vyžmýkaná," dodala.
Je presvedčená, že raz by veľkú krízu mala. Má ju každý športovec. Nik nemá len dobré obdobia. Je rada, že to prišlo ešte v čase, keď bola veľmi mladá a stále mala kariéru pred sebou.
"Keď ste ešte junior, nemáte čo stratiť. Nemusíte príliš veľa nad vecami premýšľať, všetko je nové," hovorila.
Z neznámej tínedžerky sa stala veľká hviezda, bol o ňu veľký záujem. Priznala, že ju tenis prestal napĺňať. "Nemusela som si predtým nikdy prechádzať veľkými zlyhaniami. A zrazu každý môj neúspech bol vo svetle reflektorov. Už som si to neužívala," spomínala.
Pre tínedžerku bolo náročné vyrovnať sa s tým, že sa zo dňa na deň stala hviezdou. Návrat po zranení bol zložitý, lebo sa musela vracať zo štvrtej stovky rebríčka WTA.
"Mohla som si brať voľné karty či uplatňovať chránené rebríčkové postavenia, no ja som si chcela znova vytvoriť sebadôveru a začať si to užívať," priznala.
Medailový stupeň víťazov v ženskom tenise na OH Tokio 2020. (Autor: TASR/AP)
Gratuloval aj Federer
Návrat sa jej podaril a opäť patrí medzi najlepšie tenistky sveta. Vo svojom príbehu hovorila aj o tom, že často počúva, ako ju otec Ivan Benčič tlačil do toho, aby hrala tenis, aby chcela byť najlepšou. No v skutočnosti to skôr bolo naopak.
"Ľudia vidia vzťah otca a dcéry v športe a otočia si to, ale vždy chcel pre mňa to najlepšie. Moji rodičia sú Slováci, to je vždy podľa tejto mentality všetko alebo nič. Ale tlak okolo tenisu vždy prichádzal odo mňa. Cítila som sa vinná, ak som nemohla na kurte predviesť maximum, na ktoré sme trénovali," priznala.
Teraz získala Benčičová najcennejší titul kariéry. Niečo podobné sa vo dvojhre nepodarilo ani jej krajanovi Rogerovi Federerovi. Švajčiar pridal na instagram fotografiu Benčičovej so zlatou medailou a pridal popis: "HISTÓRIA".
"Táto medaila je aj pre Rogera a Martinu. Vyhrala som ju aj pre nich," povedala Benčičová krátko po svojom triumfe.
Narážala na to, že jej krajania, hoci sú to bývalé svetové jednotky a mnohonásobní grandslamoví víťazi, nikdy nevyhrali olympiádu vo dvojhre. Hingisová má striebro zo štvorhry a Federer síce zlato získal, ale vo štvorhre po boku Stana Wawrinku. Vo dvojhre má jedno striebro z roku 2008.
Pre švajčiarske médiá povedala, že ráno jej Federer napísal správu. "Dnešok je dobrý deň na to splniť si sny," citovala správu.
Benčičová môže navyše získať ešte jedno zlato. V nedeľu bude po boku Viktorie Golubicovej bojovať o zlato zo štvorhry proti českému páru Barbora Krejčíková a Kateřina Siniaková.
Letná olympiáda Tokio 2020 / 2021