S Nepelom sme nežúrovali. Bál sa, že naňho budem žalovať, vraví syn Hildy Múdrej

Bol prvý a dlhé desaťročia jediný slovenský olympijský víťaz na zimných hrách. Milovalo ho celé Československo. Neskôr, už po smrti, získal aj ocenenie pre najlepšieho slovenského športovca storočia.

Krasokorčuliar Ondrej Nepela bol v časoch najväčšej slávy mimoriadne populárny, po jeho prechode do profesionálneho sveta sa však o ňom doma nehovorilo. Po roku 1989 ho zase nespomínali preto, lebo svoje úspechy dosiahol v starom režime.

Medzinárodná korčuliarska únia uviedla olympijského šampióna z roku 1972 a trojnásobného majstra sveta do siene slávy v roku 2019.

Pred niekoľkými dňami sa legenda slovenského športu dočkala stálej expozície aj v rodnom meste.

Pri príležitosti 30. ročníka Memoriálu Ondreja Nepelu ho uviedli do siene slávy na zimnom štadióne pomenovanom po ňom. V dvoch vitrínach sú vystavené jeho korčule, kostýmy, niektoré medaily či iné ocenenia. Mnohé z nich po smrti svojho slávneho zverenca preberala legendárna trénerka Hilda Múdra, ktorá zomrela v novembri minulého roka.

Jej syn, PAVOL MÚDRY ocenil vznik výstavy a v rozhovore pre Sportnet hovoril aj o tom, aký bol Nepela v súkromí.

Pre účely tejto výstavy ste darovali nejaké veci zo zbierky vašej mamy. Ako ste to prežívali?

Myslím si, že je to v určitom zmysle verejný majetok. Všetky tie ocenenia dostali za službu, ktorú robili pre túto krajinu, nielen sami pre seba. Socha k športovcovi storočia zdobila maminu obývačku. Myslím si, že si zaslúži, aby bola tu. Keď konečne urobili expozíciu týchto dvoch významných osobností, nech tu je všetko, čo sa dá.

Som veľmi rád, že táto výstava tu je, že sa dohodli všetky zainteresované strany a chcel by som pozvať všetkých, nech si to prídu pozrieť. Najmä nech sem chodia deti.

Odkladala vaša mamička ocenenia?

Časť vecí po Ondrejovi Nepelovi bola už dávno v Slovenskom olympijskom a športovom múzeu. Bývalá riaditeľka Zdenka Letenayová ich veľmi starostlivo opatrovala, vidím tu z toho veľa vecí.

Svoje osobné veci mala mama doma a niektoré ocenenia som už za ňu preberal aj ja. Rozhodli sme sa, nech sú tie veci spolu v depozitári múzea, nech to vystavia kde treba, lebo stále si myslím, že to nie je iba súkromná vec.

Ktorú trofej si mama najviac cenila?

Asi tú sošku za športovca storočia a posledné štátne vyznamenanie, ktoré, žiaľ, už nemohla osobne prebrať od prezidentky Zuzany Čaputovej. Dostať najvyššie civilné štátne vyznamenanie je veľká česť aj po tých rokoch.

Ako si pamätáte Ondreja Nepelu?