Chcel už jazdiť v revue, no komunisti rozhodli inak. O Nepelovi vznikajú naraz dva filmy

BRATISLAVA. Olympijský šampión, trojnásobný majster sveta, päťnásobný majster Európy. Elegán na ľade, introvert mimo neho.

Krasokorčuliar Ondrej Nepela počas tragicky krátkeho života spoznal tvrdý denný režim vrcholového športovca, žiarivý svet revue i veľa bolesti v súkromí.

Jeho život si priam žiada filmové spracovanie. Nájde sa v ňom viac rôznych námetov, no predsa je trochu neobvyklé, že sa o slovenskom športovcovi storočia naraz točia dva celovečerné filmy.

Jeden vznikne v česko-slovenskej koprodukcii a režíruje ho Čech Jakub Červenka, ten druhý je projekt slovenského režiséra Gregora Valentoviča.

Nepela? To bol hokejista?

Nápad Červenku vznikol v roku 2018. Keď mu počas návštevy Bratislavy kamarát povedal, že Nepela bol hokejista, uvedomil si, že dnes už mnoho ľudí nevie, po kom je vlastne pomenovaný zimný štadión.

Ondrej Nepela patril k najlepším krasokorčuliarom svojej doby. Na európskom šampionáte získal medailu už v roku 1966, od roku 1969 až 1973 kraľoval v Európe, posledné tri roky aj vo svete.

Zvíťazil na olympiáde v roku 1972 v Sapporu. Bol skvelý v povinných cvikoch, ktoré vtedy ešte tvorili podstatnejšiu časť pretekov, no dokázal očariť publikum aj vo voľných jazdách svojím elegantným štýlom, čistými hranami a charakteristickými roznožkami vysoko nad ľadom.

Získal tri tituly majstra sveta, posledný v roku 1973 v Bratislave.

VIDEO: Voľná jazda Ondreja Nepelu na MS 1973

Až po domácom šampionáte ho komunistickí funkcionári pustili do Ameriky, kde jazdil v ľadovej revue.

Nepela pre svoju sexuálnu orientáciu v rodnej krajine nemohol byť sám sebou. V socialistickom Československu prestala byť homosexualita trestným činom v roku 1961, ale verejne sa k nej priznať bolo takmer nemysliteľné.

Počas angažmánu v ľadovej revue sa oženil s kamarátkou, no len preto, že túžil ísť na zájazd do Čile, no s československým pasom by ho tam nepustili.

„Ondrej si takmer nikdy nerobil starosti. Vrhal sa do rôznych činností, miloval balet, divadlo, muzikál, dobrú kuchyňu, zbožňoval cestovanie. Žil tak, akoby ani neexistoval zajtrajšok,“ spomínal na Nepelu v dokumente Radosť zo života jeho kolega z revue Walter Häfner.

Po odchode z revue koncom 80. rokov sa usadil v Nemecku, kde trénoval budúcu majsterku Európy Claudiu Leistnerovú.

Zomrel 2. februára 1989 v Mannheime niekoľko dní pred svojimi 38. narodeninami na ochorenia priamo spôsobené chorobou AIDS.

Rozporuplné pocity

„Som asi jeden z mála, ktorý má ešte spomienky a autentické informácie o živote Ondreja Nepelu,“ uviedol pre Sportnet Pavol Múdry, syn Hildy Múdrej, dlhoročnej Nepelovej trénerky.

Oslovili ho však iba tvorcovia jedného filmu. Projekt Jakuba Červenku dostal súhlas od neho ako dediča na použitie osobnostných práv.

O filme Gregora Valentoviča sa Pavol Múdry dozvedel len sprostredkovane, z médií. „Nikto sa mi neozval. Mám rozporuplné pocity. Mal by som sa tešiť, veď bodaj by bolo desať filmov o Nepelovi a mojej mame. Ale nie takýmto spôsobom,“ vravel syn slávnej trénerky.

Trénerkin kožuch

S tvorcami filmu Jakuba Červenku úzko spolupracuje. Čítal a pripomienkoval scenár Niny Morgenstein, oslovili ho aj všetci relevantní herci.

Ondreja Nepelu stvárni Adam Kubala, Hildu Múdru hrá Jana Nagyová, ktorá sa preslávila ako princezná Arabela.

Herečka má podobnú postavu ako zosnulá trénerka, navyše žije v Nemecku, tak pre ňu nie je cudzí typický viedenský prízvuk pani Múdrej.

„Janka Nagyová so mnou presedela hodiny a chcela všetko vedieť o detailoch správania sa, či pohybov mojej mamy. Ona tým žije. Je mi to veľmi sympatické,“ podčiarkol Pavol Múdry.

Štábu daroval aj niekoľko kusov oblečenia z pozostalosti svojej mamy, kožuchy, kostýmy.

„Rád im pomôžem, lebo sa správajú slušne, požiadali o práva a komunikujú. Ctím si spomienku mojej mamy a Ondreja a chcem, aby to bol dobrý film,“ zdôraznil.

Boj o slobodu

Príbeh filmu režiséra Jakuba Červenku sa odohráva v roku 1973, v sezóne po olympijskom triumfe, keď Nepela už túžil odísť do revue Holiday on Ice.

Nasledujúce majstrovstvá sveta sa však konali v Bratislave a politici naňho tlačili, že tam musí byť.

„Príbeh je koncentrovaný do 24 hodín okolo svetového šampionátu v roku 1973,“ uviedol pre Sportnet koproducent filmu Tibor Búza. „Námetom filmu je Nepelov boj o slobodu,“ doplnil.

„Po olympiáde Ondrej vyhral aj majstrovstvá sveta v Calgary. Po nich išli s mojou mamou na výlet do New Yorku, kde pochodili muzikály. Po návrate domov sa seriózne, slušne rozlúčili, poďakovali si navzájom, Ondrej dal mame nejaký šperk. O niekoľko mesiacov ich však začali volať na ústredný výbor, že ešte musí jazdiť, lebo majstrovstvá budú v Bratislave. Obidvaja boli šokovaní. Začal sa politický kolotoč,“ opisoval toto obdobie Pavol Múdry.

Nepela nikdy nechcel emigrovať, do revue chcel odísť so súhlasom vrchných predstaviteľov štátu, aby sa mohol pravidelne vracať za rodinou.

„Musel ešte korčuľovať, ale už to bolo nasilu. Vtedy sa z neho stal trošku rebel, čo nikdy nebol. Aj keď bol nespokojný, nikdy netrieskal dverami, bol introvert. No vtedy už aj odvrával, chodil na žúry. Bolo to zložité obdobie, čo sme prežívali ako celá rodina,“ priblížil Pavol Múdry.

Štábu vedel poradiť aj v zdanlivo maličkých, no o to dôležitejších detailoch.

„Bola jedna scéna, že Nepela vyšiel zo zimného štadióna a nastúpil na električku. Tam však žiadna električka nešla, boli tam vlakové koľajnice, chodil tadiaľ vlak,“ prezradil Múdry.

Film je iný level

Film Jakuba Červenku je už v polovici nakrúcania, zábery vznikali na Slovensku aj v Brne.

„V štúdiách v Brne sme mali postavené interiéry bytu Nepelovcov aj Hildy Múdrej. Na brnianskom výstavisku sme našli možno jedinú budovu v bývalom Československu, ktorá svojím priečelím pripomína zimný štadión v Bratislave, ktorý postavili práve na spomínané majstrovstvá sveta,“ dodal Tibor Búza.

Zimný štadión v Bratislave teraz už nesie meno Ondreja Nepelu, každoročne sa na ňom konajú aj tradičné medzinárodné krasokorčuliarske preteky, Nepelov memoriál.

Film je však iný level, dokáže osloviť oveľa viac ľudí. Aj preto Pavol Múdry víta túto iniciatívu.

„Teším sa, že sa spomienka Ondreja Nepelu živí. Keď odišiel do revue, tak sa o ňom nesmelo v médiách písať. O úmrtí bola iba jedna noticka v novinách. Potom, v deväťdesiatych rokoch všetko, čo bolo komunistické, bolo zlé. Vtedy sa o ňom zase nechcelo hovoriť. Až kým ho občania nezvolili za športovca storočia,“ vravel Pavol Múdry.

Film Jakuba Červenku by mal mať premiéru začiatkom roka 2026. „Je kľúčové, že máme vysporiadané osobnostné práva, čo je z pohľadu distribúcie veľmi dôležité,“ zdôrazňoval Búza.

V Rakúsku napríklad vznikli dva filmy o Nikim Laudovi, ale diváci videli iba jeden, lebo rodina nepovolila distribúciu toho druhého. 

Subjektívny pohľad

Film Gregora Valentoviča sa tiež zameriava na obdobie, keď Nepela už chcel ukončiť športovú kariéru, no komunistická strana s ním mala iné plány.

„Keďže v tom roku prežíval búrlivé obdobie nielen na ľade, ale aj vo svojom vnútri, vo filme sa objaví jedno, aj druhé. Pohľad na tieto udalosti je však vysoko subjektívny a nepôjde o bežný životopisný film,“ vravel Valentovič pre Sportnet.

Prvotná myšlienka filmu u neho vznikla v roku 2020, keď mal počas pandémie veľa času na premýšľanie.

„Persóna Ondreja Nepelu ma fascinovala od malička, keďže som bol odjakživa veľkým fanúšikom krasokorčuľovania. Ešte dnes vám poviem konkrétne výsledky z krasokorčuľovania zo začiatku milénia, ale aj tých dnešných. Zároveň som cítil, že jeho životný príbeh mi je možno bližší, ako by som si chcel pripustiť. Až neskôr ako slobodný queer človek som si uvedomil, že jeho život, teda jeho konkrétna časť, je pre mňa ideálna látka na spracovanie,“ vysvetľoval režisér.

V jeho filme stvárni Ondreja Nepelu Josef Trojan, Hildu Múdru hrá Zuzana Mauréry.

Nie je priestor pre neprajnosť

„Päť rokov som čerpal zo všetkých dostupných archívov, kníh, filmov, dokumentov, ale aj stretnutí s jeho blízkymi, priateľmi a priateľkami, krasokorčuliarmi a krasokorčuliarkami, rozhodkyňami, či jeho učiteľkami. V kontakte som aj s príbuznými Ondreja Nepelu,“ dodal Valentovič.

 „Spoločnosť Punkchart films má práva vysporiadané cez životopisnú knihu o Nepelovi pod názvom Najlepší! od autorky Evy Bacigalovej. To rovnako reflektuje aj náš zámer primárne portrétovať postavu Ondreja Nepelu z introspektívneho pohľadu. Samozrejme, v priebehu realizácie sa postupne stretávame s tými, ktorí patrili do Nepelovho života, aby sme vytvorili čo najpresnejší obraz o tom, kým bol,“ doplnila producentka filmu Katarína Tomková.

Nakrúcanie sa už začalo, do kín sa má film dostať ešte tento rok.

Fakt, že o Nepelovi vznikajú naraz dva filmy, Valentovič nevníma dramaticky.

„Takéto situácie sa stávajú. Na Slovensku možno nie tak často, ale nie je to nič nevídané, hoci chápem, že to priťahuje pozornosť. Napríklad o cisárovnej Sissi vzniklo za posledných niekoľko rokov päť filmov. Druhému filmu prajem všetko dobré, na našom malom československom kinematografickom piesku pre mňa osobne nie je priestor pre neprajnosť, tobôž nie nevraživosť,“ zdôraznil Valentovič.