Jeho pôvodný zámer nebol zlý. Aspoň tomu chceme veriť.
Novak Djokovič chcel, aby ľudia v náročnom období spôsobenom pandémiou aspoň na chvíľu zabudli na svoje trápenia.
A šport sa mu javil ako najlepšie riešenie.
Lenže svoj plán uskutočnil skoro a ešte aj tým najhorším možným spôsobom.
Aj keby on či jeho kolegovia nedostali koronavírus, organizovať exhibície naprieč bývalou Juhosláviou bol číry hazard.
Samozrejme, ak by sa zápasy hrali pred prázdnymi tribúnami či pred hŕstkou ľudí, nebolo by to ono. Chýbali by emócie, ktoré zvuk z reproduktorov len ťažko navodí.
Vidíme a cítime to pri futbale.
Djokovič šiel do extrému. Z exhibícií urobil šou so všetkým, čo k tomu patrí. Plné hľadiská fanúšikov, ktorí sa na seba tlačia, nekonečné objatia na kurte či mimo neho, dokonca aj s podávačmi loptičiek.
Žúr v nočnom klube bol už iba povestnou čerešničkou.
Srbský tenista však premrhal aj poslednú šancu, ktorou si mohol udobriť fanúšikov. Použil tú najhoršiu výhovorku, akú mohol.