Poznáte to. Rozídete sa s frajerkou alebo frajerom, zatvoríte si dvere. Rovnováha je v nedohľadne, každý idete vlastnou cestou. O niekoľko rokov sa opäť križujú. Bude to fungovať, alebo nie?
Áno, táto úvaha je v porovnaní so vzťahom Martin Réway a hokejová reprezentácia možno trochu pritiahnutá za vlasy, ale má hneď niekoľko spojitostí.
Jedna strana si hľadá cestu späť, druhá, zatiaľ, odoláva. Zmení sa to?
Jeho príbeh už azda netreba veľmi rozoberať. Meno Martin Réway je známe zrejme každému domácemu hokejovému fanúšikovi. Na špecializovanom portáli Eliteprospects je piatym najvyhľadávanejším slovenským hráčom histórie.
Vedie Juraj Slafkovský s viac ako milión zobrazeniami, nasledujú Zdeno Chára, Tomáš Tatar a Peter Cehlárik. Réwayov profil a štatistiky si pozrelo viac ako 442-tisíc fanúšikov. Predstihol Mariánov Hossu i Gáboríka, talentovaného Šimona Nemca a ďalších.
Réwayov príbeh je začarovaný kruh
Réway je stále magnet na pozornosť. Z hernej stránky, lebo jeho ručičky a hokejový kumšt sú stále na vysokej úrovni, ale rovnako sa naďalej prepiera aj jeho súkromný život a správanie mimo ľadu. Jednoducho to, čo ho od mládežníckych liet brzdí v jeho hokejom vývoji.
Veď on predsa pije, zapáli si cigaretu, neprišiel na tréning, z ničoho nič ho niečo bolí, do tréningu nedáva všetko, je nepoučiteľný. Koľkokrát už musel Réway počúvať či čítať o sebe tieto veci? Samozrejme, mnohokrát oprávnene. Napokon, hokejista si to dobre uvedomuje.
Jeho kariéru sledujem viac než desať rokov, viedli sme spolu veľa oficiálnych aj neoficiálnych rozhovorov. Rovnako som si vypočul aj slová od jeho trénerov, spoluhráčov, ľudí z blízkeho okolia.
Réwayov príbeh pripomína neraz začarovaný kruh.