Po futbalovej tematike siahol už v roku 1922 český spisovateľ Eduard Bass v známom románe Klapzubova jedenáctka so štýlovými ilustráciami Josefa Čapka. Príbeh domkára Klapzubu z Dolných Bukvičiek a jeho jedenástich synov, z ktorých vychoval legendárny futbalový mančaft, sa dokonca dvakrát dočkal aj filmového spracovania.
Nezabudnuteľné futbalové nadšenie zachytil český spisovateľ Karel Poláček v postave židovského obchodníka Richarda Načeradca. Vo filmovom spracovaní režiséra Svatopluka Innemana stvárnil zarytého fanúšika pražskej Slavie vtedy začínajúci komik Hugo Haas. Česká komédia Muži v ofsajde z roku 1931 získala obrovskú popularitu, dokonca sa v kinách dočkala obnovenej premiéry v roku 1969. Dodnes divákov rozosmievajú nezabudnuteľné repliky ako „Prečo sa vlastne rozčuľujem? Je Slavia môj podnik? Nie je!"
Samotné slovo ofsajd preniklo do názvov ďalších filmových spracovaní vášne k zelenému trávniku. Napríklad aj do legendárnej futbalovej slovenskej komédie Skalní v ofsajde, ktorú v roku 1960 nakrútil režisér Ján Lacko. Príbeh sa krúti okolo zúfalého zháňania lístkov na duel Československo - Brazília na bratislavskom Tehelnom poli. Trojicu skalných fanúšikov, ktorí nevynechajú jediné futbalové stretnutie a najmä nie pozápasové „koňa kovanie" (rozumej pitie koňaku), predstavujú František Dibarbora, Anton Mrvečka a Arnošt Garlatty.
Cesta na životne dôležitý zápas je kľukatá - Dibarbora musí hasiť rodinné problémy, Mrvečka je nútený simulovať a vyvolať si horúčku, aby sa „ulial" z práce, na čo slúžil dodnes nezabudnuteľný recept „mydlo, kávička, kriedička - a bude horúčka“.
Akoby ich jedna mater mala. Domkár Klapzuba z Dolných Bukvičiek
zo svojich jedenástich synov vychoval legendárny futbalový tím
Na filme, napriek jeho naivite, je však čarovné čosi iné: zaplnené futbalové tribúny, na ktorých najväčším hriechom bolo podpálenie starých novín. Práve táto drobná výtržnosť, zdokumentovaná ostražitou socialistickou políciou, napokon, po zdolaní všetkých prekážok, dostala trojku skalných do ofsajdu a diskvalifikovala ju z vytúženého zápasu.
Príjemná spomienka v porovnaní s dnešnými časmi, keď štadióny zívajú prázdnotou a namiesto futbalu sa do centra pozornosti dostávajú bitky a vyčíňanie agresívnych holohlavých zurvalcov s nacistickými symbolmi. Škoda, že sa filmového spracovania nedočkal ďalší slovenský futbalový román – knižka Libero spisovateľa a humoristu Vlada Bednára. Vyšla v roku 1987, žiaľ, už po smrti autora, ktorý predčasne a tragicky zahynul v roku 1984 v nedožitých 43 rokoch.
Časy sa však menia a v blízkosti futbalu sa namiesto radosti objavuje čoraz viac násilia. Tento smutný trend potvrdzuje aj film Proč z roku 1987, v ktorom sa režisér Karel Smyczek pokúsil zobraziť prostredie tvrdého jadra fanúšikov pražskej Sparty a zrekonštruovať násilnosti, ktorých sa dopustili vo vlaku počas cesty na zápas s Duklou Banská Bystrica. Iná choroba dnešného futbalu - prekvitajúca korupcia - inšpirovala hercov a komikov Petra Čtvrtníčka a Jiřího Lábusa, aby divadelne stvárnili autentické telefonické rozhovory podplatených futbalových rozhodcov a funkcionárov, ktoré unikli na verejnosť počas vyšetrovania korupčného škandálu v ČR.
Zďaleka nie idylický pohľad na futbal a fanúšikov ponúkol v roku
1987 režisér Karel Smyczek vo filme Proč? podľa skutočných
udalostí cestou na zápas Sparty Praha s Duklou Banská Bystrica
Predstavenie „Ivánku, kamaráde, můžeš mluvit?“ tvoria rozhovory plné vulgárnosti i konšpirácie, v rámci ktorej sa napríklad české tisíckorunáčky maskovali výrazom „kapřík".
Rozhovory, ktoré rozosmievajú divákov, vydávajú zároveň aj nelichotivé svedectvo o vrcholovom športe, v ktorom triumfujú chamtivosť a hlúposť. Zrejme si ostáva len nostalgicky zaspomínať na časy, keď ešte futbal nebol v ofsajde. A keď sa namiesto skandovania rasistických pokrikov spievala futbalová hymna „zelená je tráva a futbal to je hra“.
