Každý je nahraditeľný. Okrem Hamšíka. Toto je príbeh slovenskej hviezdy

VICHY. Každý je nahraditeľný. Sú však futbalisti, bez ktorých si tréneri, spoluhráči či fanúšikovia vedia len ťažko predstaviť svoje mužstvo. Medzi nich patrí aj Marek Hamšík.

Už od detstva bol predurčený na to, že raz bude patriť k výnimočným. Od jeho futbalových začiatkov v ňom rodičia i tréneri vedome budovali pozíciu lídra.

Marek Hamšík sa jej nikdy nezľakol. Hoci v mládežníckych kategóriách hrával aj proti chlapcom starším o dva či tri roky.

Po základoch v Jupie Banská Bystrica sa šiel futbalovo i ľudsky zoceliť do Slovana Bratislava. Získal s ním titul v mladšom i staršom doraste. Po prestupe do talianskej Brescie si otvoril dvere do sveta veľkého futbalu. Prestupom v devätnástich do Neapola sa naplno rozsvietila jeho hviezda, ktorá na juhu Talianska žiari už deviaty rok.

Popritom sa stal neoddeliteľnou súčasťou slovenskej reprezentácie. Ako kapitán ju priviedol na majstrovstvá sveta do Juhoafrickej republiky 2010. A teraz po šiestich rokoch povedie národný tím na majstrovstvá Európy do Francúzska. Hoci nie v pozícii kapitána, ale určite ako najdôležitejší, najsledovanejší a kľúčový hráč slovenského výberu.

„To, že nie som kapitánom, vôbec neriešim. Mužstvo si vybralo, a tak to má byť,“ poznamenal 28-ročný futbalový virtuóz.

Skúsenejší a pripravenejší

Na majstrovstvách sveta 2010 sa slovenská reprezentácia dostala senzačne do osemfinále. V ňom nestačila na favorizovaných Holanďanov, ktorým zverenci Vladimíra Weissa podľahli 1:2.

„Futbalista sa každý rok zlepšuje. Za šesť rokov som odohral veľký počet zápasov za Neapol i reprezentáciu. Cítim sa skúsenejší a ešte viac pripravenejší,“ tvrdí Hamšík.

Generácia okolo Hamšíka, Škrtela, Kucku či Ďuricu dostáva ďalšiu šancu. „Sú tu viacerí hráči, ktorí hrali v Afrike. Zažili sme už jeden šampionát na vlastnej koži a som šťastný, že sme postúpili na veľký turnaj aj druhýkrát. Mnohým generáciám sa to nepodarí. Som pyšný, že si zahrám na dvoch reprezentačných vrcholoch,“ zdôrazňuje Hamšík.

Pred desaťročím máloktorí fanúšikovia verili, že Slovensko sa môže v takomto krátkom čase kvalifikovať na dva šampionáty.

„Keď sme sa v minulosti s Marekom rozprávali, ani sám nepredpokladal, že sa jeho generácia môže dostať na záverečný turnaj. Po Afrike si všetci mysleli, že je to ojedinelá vec. O niekoľko rokov neskôr sa im to podarilo znova. Marek je šťastný a vníma to ako veľkú udalosť,“ poznamenal Hamšíkov otec Richard.

Energiu a nádej vlial slovenským futbalistom reprezentačný tréner Ján Kozák.

„Je tu vynikajúca partia. Za pána trénera Kozáka sa mužstvo stmelilo, držíme za jeden koniec povrazu. Vidieť to aj na ihrisku,“ priznáva slovenská sedemnástka.

Pochopil ho len jeden