Posledný súťažný volejbalový zápas hral v nižšej súťaži za ŠK Šlapanice, keď mal 71 rokov. Raz sa stavil, že sám zdolá kompletnú ženskú reprezentáciu. Vyhral.
Láznička (12. 6. 1928- 12. 6. 2010) pochádza z Vysočiny, z dedinky Skorotice. Veľmi mladý prišiel na Moravu, do mestečka Šlapanice pri Brne. Rád žartoval, hovoril, že sa učil od artistov.
Mal svojský pohľad na životosprávu, ako hráč i tréner. „Vždy som tvrdil, že najkrajšie zviera je prasiatko. Samozrejme, jedol som aj ryby a kurčatá, dnes propagovanú výživu. Ale nie stále, to je stereotyp. Trénera som uhovoril, že pivko po obede pomáha a vínko po zápase utužuje kolektív," odporúčal aj súčasným športovým vedátorom.
Karel Láznička. FOTO - www.brnenskydennik.cz
Bol prirodzeným vodcom mužstva. Československo dvakrát prelomilo dlhoročnú nadvládu Sovietskeho zväzu vo volejbale. Stalo sa majstrom sveta v rokoch 1956 a 1966. Pri prvom titule v Paríži velil našim Láznička. Hralo sa v starej parížskej hale Palais Sports a naši volejbalisti sa správali, akoby vyhrali bežný zápas.
Láznička vysvetľoval v denníku Rovnost: „Keď sme hrali s Rusmi o zlato, obchádzal som postupne spoluhráčov s prosbou. Neskáčme, neradujme sa. Nech si myslia, že zvíťaziť nad nimi je pre nás samozrejmosťou. Skoro ich porazilo. V šatni sme to potom roztočili." V brnianskej hale ho vítalo mesto postojačky. Iba jeho, viac chlapov z Brna v reprezentácii vtedy nebolo. „Pre istotu som potom zdravil každého na ulici, najmä pekné dievčatá. Aby si nemysleli, že som namyslený."
Ešte dvakrát vyhral Láznička s týmom ČSSR nad ZSSR, na majstrovstvách Európy 1955 a 1958. Naši volejbalisti boli priekopníkmi vo víťazstvách nad Rusmi v kolektívnych športoch.
Láznička sa skôr priamo ako nepriamo podieľa aj na rozvoji slovenského volejbalu. V Brne vychoval senzačného volejbalistu Pavla Schenka, neskôr trénera bratislavskej Červenej hviezdy. Toto mužstvo bolo prvé v Československu, ktoré vyhralo Európsky pohár majstrov (zo slovenských tímov sa to potom v ére samostatnosti podarilo ružomberským basketbalistkám).
„Jeden deň sme vyhrali najvýznamnejšiu európsku klubovú trofej, na druhý už museli moji hráči pod vedením môjho niekdajšieho kouča v Brne zarezávať na reprezentačnom zraze. Vraj aby vypotili oslavné šampanské," cituje Schenka internetová stránka dubravka.sk. Slávny volejbalista sa v Bratislave usadil natrvalo.
Slovenskú volejbalovú reprezentáciu žien trénuje ďalší Lázničkov hráčsky i trénersky odchovanec Miroslav Čada. „Hovorilo sa o ňom, že je iba praktik. To je iba polovičná pravda. Aj ako šesťdesiatnik poctivo študoval všetky novinky," povedal Čada pre Brnenský deník. Spomínal si naňho ako na veselého chlapíka plného energie. Mal už osemdesiat sa zahral si futbal i basketbal.
Československo trénoval vo dvoch etapách. Prvé obdobie bolo 1968 - 1972, vtedy skončilo Československo pod jeho vedením na olympiáde v Mníchove na šiestom mieste. V prvých rokoch normalizácie mal problémy. V roku 1983 sa však predsa vrátil k reprezentácii, o dva roky neskôr získal svoju poslednú veľkú medailu - striebro na európskom šampionáte. Hrať začal v brnianskej Zbrojovke v roku 1951, ako tréner Brna končil v roku 1991.
