Najväčší zážitok v Tokiu? Prísť na izbu s balkónom, tvrdí Grigar

Pred piatimi rokmi ho na olympiáde v Riu de Janeiro pripravili o zlatú medailu dve chybičky. Skončil piaty. Odvtedy si prešiel viacerými prehrami, ale na olympiádu v Tokiu je opäť pripravený. Potvrdil to víťazstvom v posledných pretekoch Svetového pohára.

Vodný slalom je však nevyspytateľný. „Je to ako ísť po diaľnici vysokou rýchlosťou. Každú sekundu vám cesta uteká do rôznych smerov a ešte pomedzi to musíte triafať bránky,“ reagoval slovenský kajakár JAKUB GRIGAR.

Najväčším strašiakom pre športovcov sú hneď po prílete do Tokia všetky vybavovačky. Niektorí čakali na letisku aj sedem hodín. Ako ste to zvládli?

Bolo to celkom fajn. Deň vopred letel do Tokia vedúci výpravy Lukáš Giertl, ktorý nás upozornil, že to môže trvať až päť hodín. Pripravili sme sa teda na to najhoršie. Napokon to bola po desaťhodinovej ceste v lietadle celkom príjemná prechádzka. A trvalo to oveľa menej.

Ako ste prežili necelé tri týždne v Tokiu?

Veľa sme toho nezažili. Vďaka sprísneným opatreniam sme mohli tráviť čas iba na športovisku či v hotelovej izbe, kde sa nedalo otvoriť okno. Takže po pár dňoch v takejto izolácii bolo najväčším zážitkom prísť do izby k fyzioterapeutom a masérom, ktorí mali balkón. Človek si aspoň začne vážiť maličkosti, na ktoré v každodennom živote zabúdame.

Keď ste boli pred dvoma rokmi v Tokiu, vraveli ste, že chute a metódy prípravy jedla vám v Japonsku učarovali. Český kanoista Lukáš Rohan ho nedávno prirovnal k chladeným polotovarom zo supermarketu. Aké je jedlo?

Prvých desať dní sme trochu bojovali s obedmi. Raňajky a večere v hoteli boli veľmi pestré a človek si mohol vybrať všetko, čo potreboval. Obedy nám však museli dovážať v plastových boxoch. A tam už sa o kvalite veľmi hovoriť nedalo.

Každý deň rovnaké jedlo, ktoré sme si mohli aspoň prihriať v mikrovlnke. Nebol to však ľahký obed, po ktorom si môžete ísť ihneď zabehať. Najsvetlejší bod obedového menu bol, keď nám po týždni pridali aj instantnú rezancovú polievku. Človek by neveril, ako vás vie taká polievka potešiť.

Olympiáda v Tokiu je plná prísnych pravidiel. Aké sú tie najzvláštnejšie? Čo musíte každý deň podstupovať?

Človek si musí zvyknúť na respirátor, ktorý máme vo všetkých vnútorných priestoroch, ale nosíme ho aj vonku. Pri jedle sme oddelení plexisklami. Keď si ideme naberať jedlo, musíme si umyť ruky, použiť dezinfekciu a ešte si nasadiť plastové rukavice. Jedlo nám nakoniec aj tak naberú japonskí dobrovoľníci. K tomu ešte máme každodenné testovanie zo slín.

Čo iné ste mohli robiť okrem tréningov na vode? Ako ste trávili voľný čas?

Prvé dva týždne, kým sme boli mimo olympijskej dediny, tak naozaj nič. Ak sme aj potrebovali spraviť nejaký kondičný tréning mimo vody, museli sme sa vynájsť. Buď to bol beh popri trati a pomedzi pretekárske stany alebo posilňovňa, ktorú náš realizačný tím zabezpečil priamo v našej izbe.

Voľný čas bol len o kreativite. Niektorí sa prechádzali od dverí k oknu a späť, iní čítali knižky a pozerali filmy. V olympijskej dedine je to príjemnejšie a konečne môžeme vystrčiť päty z domu.

V Tokiu je vysoká teplota a veľká vlhkosť. Ako to zvládate?

Je to náročné. Teplota a vlhkosť sú jedna vec, ale keď k tomu prirátame vodu, ktorá má určite cez 30 stupňov, je to ako trénovať vo vírivke. Je to oveľa náročnejšie ako tréning v našich podmienkach. Stále musíme hľadať rôzne metódy ako sa schladiť, alebo aspoň udržať teplotu na normálnej hladine. Našťastie nám realizačný tím zabezpečil dobré chladiace oblečenie.

Keď ste boli v Tokiu na sústredení, vraveli ste, že kanál vyhovuje vášmu štýlu, trochu agresívnejšej jazde. Zmenilo sa odvtedy niečo?

Kanál sa trochu zmenil, ale stále si myslím, že mi štýlovo vyhovuje. Jazdí sa mi veľmi dobre a veľmi ma to baví. Je náročný najmä tým, že v niektorých pasážach sa rýchlo mení voda a človek musí veľmi rýchlo reagovať. Kanál určite otestuje aj našu kondíciu.

Ako organizátori zvládajú prípravy na olympiádu?

Japonci sú veľmi organizovaní a majú všetko veľmi dobre naplánované. Stále sú usmiati a úctiví. Každý jeden z nich je vždy pripravený pomôcť v akejkoľvek situácii.

Pred olympiádou v Riu 2016 ste vytiahli obrázok, na ktorom bola socha Krista Spasiteľa, olympijské kruhy a stupeň víťazov, ktorý ste nakreslil v jedenástich rokoch. Máte však už aj novú kresbu pred Tokiom. Môžete prezradiť, čo ste nakreslili?

Hlavným symbolom tokijského obrázka je hora Fuji, ale tentoraz bolo to maľovanie skôr pre zábavu ako pre zobrazenie mojich snov. Ten hlavný obrázok mám v hlave a čo v ňom vidím, si radšej ešte nechám pre seba.

Máte ho niekde nalepený, aby ste si prostredníctvom neho vizualizovali ciele, ktoré chcete v Tokiu dosiahnuť?

Obrázok máme v hlave, takže je dostupný hocikedy, keď si spomeniem. Snažím sa však nemyslieť na výsledky a sny, pretože viem, že ma od nich delí ešte kus roboty a veľa náročných chvíľ.

Na olympiáde pôjdete na novej lodi, ktorej dizajn prepája tradície Slovenska a Japonska. Aký má v Tokiu ohlas?

Loďka mala veľký úspech. Veľa ľudí prišlo a pýtalo sa ma, čo tie symboly znamenajú. A keď sa dozvedeli, že to celé má ešte aj myšlienku, veľmi sa im páčila.

Na olympiádu do Ria ste šli v pozícii neskúseného nováčika. V devätnástich ste však skončili na solídnom piatom mieste. Kam ste sa odvtedy posunuli?

Za uplynulých päť rokov som si prešiel viacerými prehrami. Musel som si uvedomiť veľa vecí a poriadne drieť, aby som mesiac pred olympiádou odchádzal zo Svetového pohára so zlatom na krku. Šport by mal byť predovšetkým zábava a verím, že so zábavou prídu aj úspechy. Preto som teraz ešte stále pokojný a veľmi sa teším na svoj olympijský štart.

V nemeckom Markkleebergu ste dosiahli svoje vôbec prvé víťazstvo v pretekoch Svetového pohára. Je veľkým povzbudením pred olympiádou?

Určite je skvelý pocit, že sa mi podarilo vyhrať. Teší ma najmä to, že to vôbec nebolo víťazstvo po úžasnej jazde. Bola to normálna jazda, ktorú som na tréningoch zašiel celkom bežne. A práve to je pre mňa veľkým povzbudením. Dúfam, že sa mi takáto jazda podarí aj v Tokiu. A potom už len budem sledovať, ako ďaleko sa mi podarí dostať.

V niektorých športoch sú jasní favoriti, vodný slalom je však nevyspytateľný. Ako to vnímate?

V tom je krása a zároveň aj nespravodlivosť vodného slalomu. Na štarte môže stáť ten najsilnejší a najnatrénovanejší pretekár, ale stále to nemusí znamenať ani len to, že sa dostane do finále. Voda je živel, ktorý sa neustále mení.

Je to ako ísť po diaľnici vysokou rýchlosťou. Každú sekundu vám cesta uteká do rôznych smerov a ešte pomedzi to musíte triafať bránky. Bude to bolieť a budú sa robiť chyby. A ten, kto ich spraví najmenej, bude víťazom.

Vďaka Michalovi Martikánovi, Elene Kaliskej, bratom Hochschornerovcom či bratrancom Škantárovcom bol vodný slalom vždy športom, v ktorom Slováci očakávali na letných olympiádach medaily. Je to záväzok?

Je to najmä veľká česť, že som so všetkými týmito pretekármi mohol jazdiť na divokej vode. Od každého z nich som sa veľa naučil a sú to moje veľké vzory. Bolo by splneným snom, keby sa mi podarilo len priblížiť k ich úspechom.

Verím, že som spravil dosť pre to, aby sa mi to podarilo. Neberiem to ako tlak alebo záväzok, ale skôr ako motiváciu, aby som podával čo najlepšie výkony a bavil sa tak, ako to robili všetci slovenskí olympijskí víťazi.

Letná olympiáda Tokio 2020 / 2021

• Letné olympijské hry Tokio 2021
• Program a výsledky LOH Tokio 2021
• Slovensko na LOH Tokio 2021
• Všetky športy na LOH Tokio 2021
• Medailová bilancia na LOH Tokio 2021