Koľko má tetovaní, kedy bol na dne a bude reprezentovať? Kucka odpovedal Z voleja

Roky patrí medzi stabilné opory slovenskej futbalovej reprezentácie. Počas kariéry si obliekal dresy Sparty Praha, Janova, AC Milána, Trabzonsporu a v súčasnosti pôsobí v Parme.

Známy je svojou nepoddajnosťou, fantastickou strelou a silou v osobných súbojoch. JURAJ KUCKA (34) bol hosťom Stana Benčata v talkshow Z voleja.

Je pravda, že ste vo finále majstrovstiev Európy fandili Anglicku?

Áno. Taliani si však výhru zaslúžili viac. Majú neskutočne kvalitné mužstvo, silu aj na lavičke. Finále som si vychutnával.

Čo hovoríte na to, že penalty za Anglicko išli kopať hráči, ktorí sa prakticky nedotkli lopty.

Neviem, koho to bol nápad, ale nevyšiel. Na niečo také musí mať človek pevné nery. Celé mi to prišlo zvláštne, nechápal som to.

Aké budete mať spomienky na toto EURO?

Dobré aj zlé. Posledný zápas nám nevyšiel, takto sa nikto nechcel rozlúčiť. Nebolo to príjemné, ale už na tom nič nezmeníme. Každý spravil maximum, no proste to nešlo.

Keď sa Martin Dúbravka chytil penaltu, povzbudilo nás to. Potom však prišiel hlúpy gól a išlo to s nami dole vodou. Aj to sa však vo futbale stáva.

So Švédskom sme mali viac zabojovať, zvládnuť to aspoň na remízu. Je to však za nami. Treba si zobrať to dobré a poučiť sa.

Čo ste v reprezentačnej bubline robili mesiac?

Hrali sme šípky, stolný tenis, karty a pozerali sme televíziu. Tiež sme si zahrali aktivity.

Kde sa momentálne nachádzate?

V talianskych horách na sústredení s Parmou. Je tu už aj Gianluigi Buffon.

Zostávate teda v Parme a budete hrať Seriu B?

Zatiaľ áno. Zmluvu mám platnú ešte na rok. Mesiac a pol je však prestupové obdobie, takže uvidíme, či sa niečo neudeje.

Zavládlo na konci minulej sezóny veľké sklamanie?

Obrovské. Pokazili sme však veľa zápasov, ktoré sme mali výborne rozohrané. V 87. minúte sme viedli 3:2 a prehrali sme 3:4. Niektorým chalanom to však bolo jedno. Nebojovali, ako keby nechceli zachrániť ligu. A tak to potom aj dopadlo.

Ako vnímate, keď vám za neúspech fanúšikovia nadávajú?

Extra to neriešim. Je to zbytočné, každý má svoj názor a nedá sa vyhovieť každému. Ľudia nadávajú hráčom nielen na Slovensku, ale všade. Aj v Taliansku.

Tí praví chápu, že nie vždy ide všetko ako chceme. Niektorí, keď vyhrávate, vás vynášajú do nebies. A keď sa nedarí, zakopávajú vás pod zem.

Človek si negatívne veci nesmie všímať, lebo by si sám robil zle.

Smutnejšie je, keď bulvár popíše oveľa horšie veci. Ja to radšej ani nečítam, párkrát som povedal, že sa nebudem takýmto novinárom vyjadrovať. Na čo, keď to oni potom zmenia. Česť výnimkám.

Pokiaľ sa oni nezmenia, nemám dôvod sa meniť ani ja. Slušne sa len ospravedlním a nedám rozhovor.

Je pravda, že máte potetovaných sedemdesiat percent tela? Koľko máte presne tetovaní?

Ešte mám na tele zopár voľných miest (smiech). Nedá sa to presne spočítať. Keby som rátal každú hviezdičku, nedopočítam sa (smiech).

Pamätám si, že keď som si dával prvé tetovanie, ešte som hrával za Spartu. Inšpiroval ma kamarát, vždy sa mi to páčilo.

Pozdravujem moje dcérky, jedna má deväť a druhá za tri mesiace tri. Staršia mi sama dve vytetovala. Ako prvé mi nakreslila svoje nekonečné srdce s dátumom.

Nosíte aj náušnice.

Áno. Ešte v Podbrezovej mi kamarát na intráku prepichol uši. Priniesol ľad, ihlu a bolo (smiech).

Futbalovo ste vyrastali v Prievidzi. Ako si spomínate na tieto časy?

Krásne. Ako trinásťročný chalan som chodil za brány podávať lopty. V tých časoch tam bol dobrý futbal, hrávala sa liga a na zápasy chodili tisícky ľudí.

Potom to však trošku upadlo, preto som v pätnástich odišiel. Je škoda, že sa v Prievidzi nehrá vyššia súťaž.

Neuvažujete, že by ste klub kúpili a pozdvihli ho?

Zatiaľ nie, nemám k takýmto veciam vzťah. To nie je to len tak, kúpiť a hrať. Je to skôr otázka do budúcna, uvidíme.

Možno sa dá dokopy partia odchovancov a pustíme sa do toho, musí sa to však premyslieť. Zatiaľ však aktívne hrávam, takže by na to nebol čas.

Dokedy plánujete hrať?

Nemám vytýčenú métu. Dokedy to pôjde, nechávam tomu voľný priebeh.

A čo budúcnosť v reprezentácii?

Kým budem môcť a tréner bude chcieť, budem chodiť. Neplánujem skončiť. Keď to príde, bude to. Ale zatiaľ to nemám v pláne.

K výhram patria aj oslavy, no vy ste jednu prehnali, keď ste po postupe na EURO 2016 takmer zdemolovali hotel. Ako to s odstupom času beriete?

Stalo sa, urobila sa chyba. Každý človek urobí v živote nejakú sprostosť. Zaplatilo sa to a ide sa ďalej. My futbalisti máme smolu, že sme sledovaní. Všetci to potom rozoberajú a súdia nás.

Aký alkohol chutí najviac futbalistom Slovenska?

Každému iný (smiech). Niekto má rád víno, ďalší šampanské, pivo alebo rum.

Čo máte najradšej vy?

Pivo, Jack Daniels, ale ani domácou človek nič nepokazí (smiech). Keď prídem na Slovensko, vždy si niečo domáce dáme s rodinou a bratmi.

Čo budete robiť po kariére?

Zatiaľ netuším. Možno vyskúšam trénera, manažéra a uvidím, čo ma bude baviť. Keď robí človek niečo dvadsať rokov a potom už nemôže, musí presedlať. Uvidíme, čo ma bude napĺňať najviac.