V boxe vydláždil cestu Alimu a Tysonovi. Kto bol legendárny Jack Johnson? (1. časť)

GALVESTON. V Amerike je legendou, mýtom a veľkou kultúrno-historickou postavou, ktorá presiahla hranice športu.

Jack Johnson, prezývaný aj obor z Galvestonu, získal ako prvý černoch v histórii svetový titul ťažkej váhy boxu.

Legendárny americký boxer dokázal životným príbehom plným nástrah inšpirovať mnohých k nádeji, že môžu prerásť svoje sny a bojovať za hodnoty, ktoré považujú za správne.

Zápasil v časoch, kedy napriek zrušeniu otroctva platili v južanských štátoch USA viaceré nariadenia o rasovej segregácii. Ľudia sa bežne delili na „bielych“ a „farebných“, no on vytrval a dokázal niečo, čo nikto pred ním.

V mnohom vydláždil cestu pre velikánov boxu ako Muhammad Ali či Mike Tyson.

V prvej časti o legendárnom boxerovi sa dozviete: aké boli začiatky Johnsona, a tiež to, aké to bolo na prelome storočí boxovať v Spojených štátoch.

Pochádzal z rodiny otrokov

Občianskym menom John Arthur sa narodil 31. marca roku 1878 ako tretie dieťa do rodiny Tiny a Henryho Johnsona v meste Galveston v štáte Texas.

Hoci jeho rodičia boli bývalí otroci, Jack už bol súčasťou šťastnejšej prvej generácií detí, ktoré sa narodili po zrušení otroctva nariadením prezidenta Abrahama Lincolna z roku 1865.

Johnsonove detstvo bolo poznačené značnou chudobou. Tá ho v skorom veku prinútila odísť zo školy a začať vypomáhať v miestnych dokoch. 

Počas puberty mal za sebou viacero fyzicky náročných prác, popri ktorých sa vo voľnom čase naučil boxovať. Už v tom čase pútal pozornosť okolia vďaka veľkej a svalnatej postave.

Začiatok kariéry, stretnutie s mentorom

Jeho premiérový profesionálny zápas sa uskutočnil prvého novembra 1898. Johnson poslal súpera Charleyho Brooksa k zemi hneď v druhom kole.

Už vďaka tomuto triumfu získal korunu kráľa štátu Texas v strednej váhe.

V nasledujúcich súbojoch sa rodák z Galvestonu postavil proti náročným súperom, z čoho pramenili aj prvé pády. Na dlhé obdobie jediné prehry pochádzali z nerovných súbojov.

Johnson zápasil proti bojovníkom s desaťnásobnými zápasovými skúsenosťami, pričom proti nemu zápasili počas ich najlepších kariérnych rokov.

Súboj s vtedajším veteránom boxu Joeyom Choynskim bol presne takouto lekciou, ktorú Johnson neskôr označil za dôležitú skúsenosť.

25. februára 1901 sa obaja zápasníci stretli v súboji v Galvestone. Choynski mladého rivala knokautoval v priebehu tretieho kola, avšak kvôli ilegalite boxovania o peniaze v štáte Texas musel miestny šerif oboch bojovníkov zatknúť a na dvadsaťpäť dní posadiť do väzenskej cely.

Počas toho obdobia sa Choynski ujal 23-ročného zápasníka ako mentor a vzal ho na istý čas pod svoje krídla. Od roku 1902 začala hviezda mladého boxera strmo stúpať k výšinám tej éry.

V nasledujúcich dueloch dospel fyzicky, takticky, avšak predovšetkým po technickej stránke.

Johnson disponoval oproti svojím protivníkom skvelou kondičkou, ktorá mu nezriedka nezriedka počas dvadsiatich kôl v ringu pokračovať v neúprosnom tempe, ktorým každého uštval.

Prirátajme si k tomu skvelú obranu proti súperovým úderom či rýchle kontry a nový čiernošský šampión ťažkej váhy boxu bol na svete.

V tých rokoch sa v ringu často zápasilo na pätnásť alebo dvadsať kôl a boxer mohol víťazstvo dosiahnuť len prostredníctvom knokautu.

Nechcel s ním bojovať kvôli farbe pleti

Na začiatku dvadsiateho storočia neboli žiadne ucelené regule boxu, pravidlá tréningu alebo prevencie zdravia v prospech boxerov. Pokiaľ boxer nemal viditeľné zranenia, zápasil, kedy sa len dalo.

Sedem či až štrnásť súbojov v ringu rok čo rok po sebe? Pre Obra z Galvestonu žiadny problém.

Johnson cestoval naprieč Spojenými štátmi, aby vždy hľadal najlepšieho zápasníka, s ktorým by si mohol zmerať sily. Výsledkom boli výhry, v jeho resumé nájdeme mnohých bývalých šampiónov a elitných bojovníkov.

Dlhodobá neporaziteľnosť si vybrala svoju daň. Už tridsaťročného boxera so skvelou bilanciou a početnými výhrami v rade začali registrovať aj masy belošského publika.

Politická a spoločenská situácia začiatkom dvadsiateho storočia v USA spôsobila, že bojovníci bielej a čiernej pleti navzájom vo veľkých titulových dueloch nezápasili.

Box bol spoločensky považovaný za šport bielych gentlemanov, Afroameričanom bol z toho dôvodu vyhradený vlastný titul ťažkej váhy.

Pokračovanie príbehu v druhej časti nabudúce.