Joe Frazier: Na box mu stačilo jedno oko

(Autor: TASR/AP)
Pavol Spál|11. nov 2011 o 15:00

Jeden z najlepších pästiarov v dejinách takmer celú kariéru švindľoval, aby mu nezobrali boxerskú licenciu.

Zlatú olympijskú medailu rozkrájal a kúsky z nej rozdelil medzi jedenásť svojich detí. „Keď umriem, zlepia ju a dajú mi ju do hrobu," vravel jeden z najlepších pästiarov histórie Joe Frazier (12. 1. 1944 - 7. 11. 2011). V pondelok večer podľahol rakovine pečene, ktorú mu lekári zistili iba pred mesiacom.

V ringu vrčal a robil grimasy. Mal svojské metódy. Na bitúnku búchal do mäsa zaveseného na hákoch, čím inšpiroval tvorcov filmu Rocky Balboa. Na ľavé oko bol takmer celú kariéru slepý - v roku 1964 mu vletel do oka kovový úlomok z úchytky vreca. Tajil to, aby neprišiel o boxerskú licenciu.

„Vedel to tréner a lekári, s ktorými som sa priatelil. Naučili ma pri prehliadkach švindľovať," prezradil Frazier, ktorý sa narodil ako siedme z trinástich detí. Už od ôsmich rokov musel makať s otcom na poli. Pluh ťahal ľavačkou, keďže jeho otec mohol iba pravačkou - prišiel o ľavú ruku v bitke o jednu ženu. Frazier preto neskôr ničil súperov najmä chýrnym ľavým hákom.

Začal po nehode

V trinástich nechal školu v rodnom Beauforte a presťahoval sa s rodinou do New Yorku. Robil pomocného šoféra, predával textil a zaúčal sa u mäsiara vo Philadelphii, kde začínal s boxom. V pätnástich.

K ringu ho pritiahla dopravná nehoda. Kým sa vyliečil, natoľko zoslabol, že považoval za nevyhnutné okamžite sa dať dokopy. Tréner ho postavil medzi povrazy. „Dostal som od jedného chlapíka takú ranu, že som si myslel, že je po mne. To bolo kladivo," spomína Joe vo svojej autobiografii. Chuť do boxu nestratil. Naopak. Drel s takou chuťou, že o pár mesiacov bol jedným z najlepších amatérskych boxerov v krajine. „Chcel som, aby sa moja rodina mala lepšie. Rozhodol som sa, že sa stanem majstrom sveta a o všetkých sa postarám," vysvetlil, prečo ho zlákal box.

Ničil všetkých, až mu v ceste na olympiádu do Tokia 1964 stál len Buster Mathis. Ostrieľaný borec Fraziera vyškolil, ale poranil si počas súboja rameno tak bolestivo, že cestu odriekol. Nahradil ho zdolaný Frazier. V tokijskom ringu vyhral raz na body a zvyšných troch súperov knokautoval. Vyhral zlato.

rodinaweb.jpg

Joe Frazier s rodinou. FOTO - TASR/AP

Frazier a Ali

Frazierov život výrazne ovplyvnila rivalita s Muhammadom Alim. Neznášali sa, ale potrebovali sa. V čase, keď Ali nemohol boxovať, pretože odmietol narukovať do Vietnamu, sa za neho Frazier prihovoril u prezidenta Richarda Nixona a rivalovi požičal peniaze. „Joe, ak mu licenciu vrátim, zrazíš ho na zem?" pýtal sa vtedy Nixon. „Žiaden strach, povedal som mu. Nixon dodržal slovo a ja tiež," spomína Frazier.

Ich tri zápasy patrili v dejinách boxu k najslávnejším. Frazier vyhral iba ten prvý - v roku 1971 sledovalo súboj vo vypredanej Madison Square Garden 20-tisíc ľudí, ďalších tristo miliónov pri televízii. Obaja súperi boli pred zápasom nezdolaní, každý dostal po 2,5 milióna dolárov. Ali mu však prehru potom dvakrát vrátil.

Zápas v roku 1975 pod názvom Thriller v Manile je považovaný za najlepší box dejinách. A tiež najbrutálnejší. Obaja celí skrvavení šli na dno svojich síl. O triumfe Aliho rozhodol Frazierov tréner Eddie Futch - hodil do ringu uterák. Bál sa vraj o Frazierov život. I sám Ali priznal, že nikdy nebol tak blízko smrti. Ali bol symbolom sebavedomej a uvedomelej komunity ľudí tmavej pleti. Fraziera považoval za ignoranta bez charakteru a nepriamo ho obvinil, že zradil afroamerický spolok. Rivala nazval pred duelom pohŕdavo Strýko Tom - pre mladého černocha vraj nie je horšej urážky: je to výraz pre slabochov, ktorí slúžia belochom.

Keď sa pýtali Fraziera, čo vraví na to, že Ali zapaľoval oheň na olympiáde v Atlante 1996, ironicky reagoval: Najradšej by som do toho ohňa strčil jeho. Rozsekal by som ho na kúsky a poslal Ježišovi." Frazier sa vraj zvykol chváliť, že Parkinsonovu chorobu spôsobil Alimu práve on.„Pozriete sa na mňa. Môžem chodiť a hovoriť," smial sa nedávno Frazier v dokumentárnom filme. Narážal tak na rozklepaného Aliho.

Profikariéru, počas ktorej prehral iba štyrikrát (dvakrát s Alim i Georgom Foremanom), ukončil v roku 1976. O päť rokov neskôr sa ešte vrátil na jeden zápas - súboj s Floydom Cummingsom sa skončil remízou. Našiel si radšej druhú vášeň - džez. Založil skupinu Knockouts - tancoval a spieval po celej krajine. Nahral platne, no preraziť sa mu nepodarilo.

A tak sa radšej vrátil k boxu, ale už iba ako tréner syna Marvisa, ktorý v roku 1983 bojoval o titul s Larrym Holmesom. Neuspel, rovnako ako dcéra Jacquie. Tá sa hotovala otcovu filipínsku prehru s Alim pomstiť prostredníctvom súboja s Aliho dcérou Lailou. A hoci Joe na rozdiel od Muhammada sedel v júni 2001 v newyorskom hľadisku, revanš sa nekonal. Vyhrala Laila.

aliweb.jpg

Legendárny zápas s Muhammadom Alim. FOTO - TASR/AP

 

 

Nachádzate sa tu:
Domov»Ďalšie športy»Joe Frazier: Na box mu stačilo jedno oko