Janusovi zámorský hokej vyhovuje, návrat neplánuje

Jaroslav Janus.
Jaroslav Janus. (Autor: TASR)
SITA|13. jún 2011 o 14:42

"Snažím sa, šanca presadiť sa je vždy, len sa jej musím chytiť," tvrdí mladý slovenský brankár Jaroslav Janus.

BRATISLAVA. Nie príliš spokojný je so sezónou 2010/2011 Jaroslav Janus. Dvadsaťjedenročný gólman už štyri roky pôsobí v zámorí, po úvodných dvoch ročníkoch v juniorskej OHL v sezóne 2009/2010 odchytal vo farmárskej AHL 13 duelov.

V predchádzajúcej sezóne sa predstavil v ECHL vo farbách tímu Florida Everblades v 27 zápasoch, no v AHL za Norfolk Admirals absolvoval iba 9 stretnutí.

Málo odchytaných zápasov bolo sklamaním

"Pre mňa to nebola veľmi exkluzívna sezóna, keďže som viac cestoval ako chytal. V ECHL som chytal pravidelne, ale keď ma zavolali hore na farmu, tak som ani veľmi netešil, pretože som nevedel, či vôbec dostanem šancu chytať," uviedol prešovský rodák Jaroslav Janus a pokračoval: "Ako každý hráč a brankár špeciálne sa najlepšie cítim, keď chytám pravidelne a vidím, že tréner mi dôveruje."

Talentovaný slovenský brankár však bol s podmienkami práce v zámorí veľmi spokojný. "Dosť často som bol v kontakte s trénerom brankárov v Tampe. Veľa sme konzultovali, hovorili sme si o tom, čo mi ide, prípadne čo a ako by som mal zlepšiť. Zámorské nižšie súťaže sú pre brankára dobrou školou, pretože tam na neho smeruje veľa striel, takže sa na nedostatok práce v zápasoch sťažovať nemôže. Je pre mňa miernym sklamaním, že som nemohol pravidelnejšie chytávať v AHL," prezradil v minulosti mládežnícky reprezentant SR, ktorého na MS hráčov do 20 rokov v sezóne 2008/2009 vybrali do All Star výberu turnaja.

"Prostredie na juhovýchode USA mi vyhovuje, je tu príjemne teplo. Je to oveľa lepšie ako napríklad studený Edmonton. V čase voľna sme mohli ísť k oceánu, takže teraz ma to na dovolenku k moru veľmi neťahá," povedal s úsmevom Jaroslav Janus.

Mladý brankár nie je v organizácii tímu Tampa Bay Lightning jediným Slovákom. "Je tam aj Vlado Mihálik a dobre si rozumiem napríklad aj s Čechom Radkom Gudasom. Keď som bol v Norfolku, bol som s nimi, vytvorili sme tam dobrú partiu. V minulosti som v zámorí býval jedným Rusom, takže som sa paradoxne naučil aj niečo po rusky," poznamenal slovenský gólman, ktorý s V. Mihálikom prišiel do kontaktu už na Slovensku.

"Ja som z Prešova a on zo Sabinova. Spomínam si, že v jednom zápase proti nemu som urobil chybu a prihral puk ich hráčovi. Tento okamih mi utkvel v pamäti, rovnako ako Vladova tvár. On sa však na tento duel nepamätá," dodal so smiechom Janus.

Vrátiť sa neplánuje

Po dorasteneckých rokoch strávených v rodnom Prešove smerovali kroky talentovaného brankára do Slovana Bratislava, odkiaľ po dvoch rokoch zamieril pred sezónou 2007/2008 do zámoria.

"Za morom mi vyhovuje štýl hry aj bývanie, neplánujem sa vrátiť. Mám šancu byť tam, tak som tam a urobím všetko pre to, aby som tam bol čo najdlhšie," prezradil mladý gólman a pokračoval: "V USA ma okrem hokeja zaujali ľudia, fascinuje ma ich správanie. Všetci sú veľmi priateľskí, jeden si druhého váži. Aj preto sa mi tam tak páči. Všetci si vychádzajú v ústrety, je to tam také voľnejšie."

Janus: Každý je strojcom svojho šťastia

Janusa teraz nečaká veľmi jednoduchá sezóna. Po ročníku 2011/2012 mu totiž končí zmluva s organizáciou Tampy a ešte nemá indície o jej možnom predĺžení.

"Snažím sa, šanca presadiť sa je vždy, len sa jej musím chytiť. Každý je strojcom svojho šťastia. Ja som trpezlivý a myslím si, že na každého sa usmeje šťastie, ak sa snaží a tvrdo na sebe pracuje. Pred novou sezónou mám o motiváciu navyše postarané, keďže si chcem 'vychytať' novú zmluvu. Uvidíme, čo z toho napokon bude. Naďalej sa budem snažiť ukázať, že mám na to, aby som sa raz dostal do NHL," prezradil slovenský brankár.

"S prípravou na novú sezónu som začal v polovici mája. Najprv individuálne, neskôr s kondičným trénerom. V prvej polovici júla idem na testy do USA, po nich sa vrátim späť domov a do zámoria zase odcestujem až v auguste."

Snom Jaroslava Janusa, rovnako ako asi každého mladého hokejistu, je dostať sa do seniorskej reprezentácie.

"Samozrejme je mojim snom chytať v reprezentácii. Na mládežníckej úrovni sa mi to podarilo, teraz sa musím snažiť, aby som sa prebojoval do vyšších poschodí na klubovej úrovni. Musím veľa a pravidelne chytať a až potom môže byť reč o ambícii dostať sa do národného tímu. Vopred o tom nemôžem rozprávať, keďže teraz pravidelne nechytám na najvyššej seniorskej úrovni," dodal.

Nachádzate sa tu:
Domov