BRATISLAVA. Niekdajší hokejista a legendárny tréner Ján Starší zomrel v sobotu vo veku 85 rokov, keď podľahol dlhej chorobe. Informáciu pre TASR potvrdil hovorca Slovenského zväzu ľadového hokeja (SZĽH) Peter Jánošík.
Ján Starší sa narodil 17. októbra 1933 v obci Sokolče, ktorá už dnes neexistuje, padla za obeť výstavbe vodnej nádrže Liptovská Mara. Takmer celú aktívnu kariéru absolvoval ako útočník v Slovane Bratislava.
Venoval sa aj stolnému tenisu
Na medzinárodnej scéne získal ako hráč jednu striebornú a dve bronzové medaily z majstrovstiev sveta. Ako tréner československého reprezentačného výberu sa podpísal pod dve zlaté, štyri strieborné a jednu bronzovú medailu zo svetových šampionátov.
Na trénerskom konte má aj striebro zo zimných olympijských hier 1976 a rovnakú medailu aj z historicky prvého ročníka Kanadského pohára.
Členom Siene slávy Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF) sa stal v roku 1999 a o tri roky neskôr ho zaradili aj medzi členov Siene slávy slovenského hokeja. V roku 2003 dostal od vtedajšieho prezidenta Slovenskej republiky Rufolfa Schustera Rad Ľudovíta Štúra II. triedy.
S hokejom začal v Liptovskom Mikuláši a kanonierske schopnosti ukázal ako 16-ročný v zápase proti Vrútkam, ktorý Liptáci vyhrali 42:0 a Ján Starší strelil 15 gólov.
V mladosti vynikal aj v stolnom tenise, zdobí ho dorastenecký slovenský titul vo dvojhre a československý vo štvorhre. Hrával aj futbal za Iskru Liptovský Mikuláš a nepohrdol ani basketbalom. Aj napriek rôznorodým športovým záujmom zvíťazil u Staršieho hokej.
Tri kovy zo štyroch šampionátov
Po maturite na gymnáziu v Liptovskom Mikuláši odišiel študovať do Bratislavy na Vysokú pedagogickú školu. Dres Slovana Bratislava si prvýkrát obliekol v roku 1952. V najslávnejšom slovenskom klube pôsobil do roku 1966 s výnimkou dvoch rokov (1954 - 1956), keď študoval v Prahe a hrával za vtedajší Spartak Sokolovo.
V tíme Slovana vytvoril najprv s centrom Karolom Fakom a neskôr s Jozefom Golonkom a s ďalším krídlom Júliusom Černickým v tej ére najúdernejší útok v najvyššej československej súťaži. V sezóne 1959/1960 sa stal aj kráľom strelcov prvej ligy, ale ligový titul so Slovanom nikdy nezískal.
Slovan skončil v ére Staršieho štyrikrát druhý a dostal prívlastok "korunný princ ligy". Celkovo strelil v najvyššej súťaži za 14 sezón 267 gólov a odohral viac než tristo zápasov.
Hokejové schopnosti Jána Staršieho sa nestratili ani v konkurencii československej reprezentácie, za ktorú odohral 73 zápasov a strelil 29 gólov. Zo štyroch svetových šampionátov si odniesol tri cenné kovy.
Jednu striebornú medailu z roku 1961 z majstrovstiev sveta vo Švajčiarsku a dve bronzové medaily z domáceho šampionátu 1959 a z MS 1963 vo Švédsku. Československo reprezentoval na zimných olympijských hrách 1960 v Squaw Valley, na ktorých skončilo štvrté.
Na týchto ZOH bol ako prvý slovenský hokejista v histórii vlajkonosičom československej výpravy.
Tituly zbieral aj v Nemecku
Aktívnu hráčsku kariéru ukončil v roku 1966 a zároveň sa začala jeho nemenej úspešná trénerská cesta. Ako kouč začínal v bývalej Nemeckej spolkovej republike na striedačke Bayernu Mníchov.
Najväčšie úspechy slávil ako tréner československej reprezentácie. Spolu s Čechom Karlom Gutom vytvoril trénerskú dvojicu, ktorá reprezentáciu v rokoch 1973 až 1979 priviedla k dvom titulom majstrov sveta (1976, 1977) a k štyrom strieborným medailám z MS.
Pod ich vedením slávil československý výber aj úspech na ZOH v Innsbrucku, kde v roku 1976 získal striebro. To však nebolo všetko, lebo striebro si pod vedením Staršieho a Guta priniesol tento výber aj z historicky premiérového ročníka Kanadského pohára (1976).
K bronzu z MS doviedol československý výber aj v roku 1988, keď spolupracoval s Františkom Pospíšilom.
Trpkú príchuť prívlastku "korunný princ ligy" okúsil Ján Starší opäť ako tréner Slovana Bratislava. V rokoch 1968 až 1974 obsadil Slovan zase štyrikrát druhé miesto. Ligové tituly sa mu podarilo získať v rokoch 1981 a 1989, ale s vtedajšími západonemeckými tímami SC Riessersee a SB Rosenheim.
Do histórie slovenského hokeja sa Doc. PhDr. Ján Starší, CSc. zapísal aj ako veľký hokejový odborník. Štvrťstoročie pôsobil na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave, kde prednášal o hokejových tréningových metódach, ktoré uplatňoval aj vo vlastnej trénerskej praxi.
Jeho poznatky roky využíval SZĽH, v ktorom pôsobil ako predseda trénerskej rady, člen výkonného výboru či ako konzultant.