Chránila ich armáda. Bola ponorková choroba aj spory, priznáva Ďurica

BRATISLAVA. Na stretnutie v jednej z bratislavských reštaurácií pri brehu Dunaja prišiel pár minút pred dohodnutým termínom s typickým úsmevom.

Objednal si obed, limonádu a k tomu vodnú fajku. „To je moja malá neresť, ktorú si už po kariére môžem dovoliť,“ priznal bývalý futbalista Ján Ďurica.

Hráčsku kariéru ukončil pred rokom. Zopár mesiacov pôsobil ako asistent trénera v druholigovej Petržalke. Nenapĺňalo ho to a teraz sa trochu hľadá.

„Život po kariére nie je jednoduchý,“ povzdychne si.

Po pol hodine rozprávania o športe i živote sa spýta: „Začneme so spomienkami na Južnú Afriku?“

Presne pred desiatimi rokmi bol so slovenskou reprezentáciou na premiérových majstrovstvách sveta v ére samostatnosti.

V Poľsku na tribúne sa v duchu modlil

Už kvalifikácia na záverečný turnaj priniesla emotívne zápasy. Domáci víťazný obrat s dvoma gólmi Stanislava Šestáka proti Poľsku (2:1) či dôležité víťazstvo v Česku (tiež 2:1).

V októbri 2009 v zápase proti Slovinsku čakalo vypredané Tehelné pole na spečatenie historického postupu na svetový šampionát. Slováci však napokon prehrali 0:2.

„Už sme boli v hlavách nastavení, že sa nemôže nič stať. To bol hlavný dôvod prehry. Pripravovali sme sa na veľké oslavy a zrazu prišla facka,“ spomína 38-ročný bývalý obranca.

O štyri dni neskôr nastúpili Slováci v Chorzówe proti domácim Poliakom bez stabilnej stopérskej dvojice Škrtel – Ďurica, obaja nemohli hrať pre kartový trest.

„Na zápas som šiel autom so svojím agentom Karolom Csontóm. Bol som na tribúne, ale v tej snehovej fujavici som ani poriadne nevidel na ihrisko,“ opisuje Ďurica.

Slováci po vlastnom góle Seweryna Gancarczyka vydreli víťazstvo 1:0. Po zápase nastala obrovská eufória. Všetci si odfúkli a tešili sa z postupu na majstrovstvá sveta.

„Keď ste na ihrisku, cítite adrenalín. Z tribúny je to iné. Len som sa v duchu modlil, aby sme to udržali a išli na šampionát,“ priznal Ďurica.

Pred turnajom kalkulujú aj futbalisti

Šampionát v Afrike bol pre Slovákov dobrodružstvom, ktoré nikto z nich dovtedy nezažil. Do základnej skupiny dostali Nový Zéland, Paraguaj a Taliansko.

Nekompromisný obranca prezradil, že matematické výpočty nerobia pred takýmito turnajmi len fanúšikovia, ale aj hráči.

„Veľakrát sme kalkulovali, ako by to mohlo vyzerať. Zvíťazíme nad Novým Zélandom, remizujeme s Paraguajom a štyri body nám budú stačiť na postup,“ spomína Ďurica.

Scenár bol však úplne iný.