Brankárske gény má po starkom. Mladík zaujal premiérou vo Fortuna lige

Keď mu oznámili, že jeho brankársky kolega Ivan Krajčírik ochorel, snažil sa nepanikáriť. Nepripúšťal si trému a k zápasu pristúpil ako profesionál.

JAKUB ČERVEŇ (19) z MFK Ružomberok má za sebou vydarenú premiéru vo Fortuna lige. V zápase proti Michalovciam vychytal nulu a pomohol svojmu tímu pretrhnúť sériu štyroch zápasov bez bodu.

Ružomberok zvíťazil pred reprezentačnou prestávkou 2:0.

Máte za sebou premiéru, v ktorej ste ani raz neinkasovali. Ako hodnotíte svoj výkon?

Snažil som sa čo najviac pomôcť spoluhráčom a rovnako aj oni mne. Cieľom bolo neinkasovať gól, čo sa nám podarilo.

Súper nemal extra veľa šancí. Boli tam nejaké centre, ktoré som vyriešil. Preto som spokojný.

Môj prvý štart hodnotím kladne. Aj keď vždy je priestor na zlepšenie.

Vďaka čomu sa vám podarilo dostať do bránky?

V úvodzovkách mi pomohla pandémia, ktorá zasiahla naše mužstvo. Môj brankársky kolega Ivan Krajčírik musel zostať v karanténe, a tak sa nečakane zrodil môj debut vo Fortuna lige.

Tréner Ján Haspra musel takisto zostať v karanténe, preto ho na lavičke nahradil Marek Sapara. Čo vám povedal pred úvodným hvizdom?

Nech si zápas najmä užijem a pomôžem tímu k víťazstvu. Vraj si mám veriť a myslieť pozitívne.

Rovnako ma podporili aj spoluhráči. Prízvukovali mi, že sme na ihrisku spolu a budeme ťahať za jeden povraz. Ja im za ich obetavosť ďakujem.

Kedy ste naposledy chytali zápas?

Nejaké minúty som si pripísal v zimnej príprave v priateľských zápasoch. Posledný ligový štart som absolvoval ešte minulú sezónu pred pandémiou v dorasteneckej lige U19.

Jedna lopta vo vašej sieti skončila, ale pre faul Tandira gól neplatil. Ako ste ten moment videli?

Loptu som mal v rukách a on do mňa narazil plecom, čo je faul. Rozhodca síce neskôr, ale zapískal. Mne samozrejme veľmi odľahlo.

Mali ste pred zápasom trému, netriasli sa vám kolená?

Snažil som sa nepripúšťať si žiadny tlak. Mentálne som sa pripravoval, že si zápas idem užiť. Na začiatku tam možno bola mierna nervozita, ale prvým zákrokom som sa chytil a už to išlo.

Pomerne rýchlo som získal istotu a zo zápasu mám veľmi dobré pocity.

Čo vám povedali po úspešnej premiére v kabíne a doma?

Spoluhráči a tréneri mi gratulovali, vraj som to všetko úspešne zvládol. V mojom okolí som takisto zaznamenal len pozitívne reakcie a gratulácie.

Som šťastný, že sa mi podarilo udržať čisté konto.

Ako hodnotíte zápas?

Prvý polčas bol vyrovnaný. Michalovce mali optickú prevahu, ale vďaka našej pozornej hre v obrane sme hostí k ničomu vážnemu nepustili.

Do druhého polčasu sme nastúpili s cieľom viac útočiť a robiť tlak na súperovu bránu, čo v 50. minúte vyústilo do červenej karty Michaloviec. Odvtedy to viac - menej bolo na jednu bránku a zápas sa nám podarilo zaslúžene vyhrať.

Zachráni sa Ružomberok vo Fortuna lige?

Naše mužstvo má veľkú kvalitu, preto o tom nepochybujem. Táto vyhrá nás nakopla do ďalšej práce a už to pôjde.

Motivuje vás vydarený debut do ďalšej práce?

Moje ciele sú stále rovnaké. Tvrdo pracovať a pobiť sa o miesto v bráne. A samozrejme ďalej futbalovo rásť.

Máte futbalový sen?

Zahrať si za popredný európsky klub. Mojím snom je španielska La Liga, preto musím na sebe veľmi tvrdo pracovať. Aby som sa tam raz prebojoval.

Kto je váš brankársky vzor?

Vždy som vzhliadal k bývalému brankárovi FC Barcelona Víctorovi Valdésovi. Ale môj vzor bol môj starký.

Čo donesiete do šatne za čisté konto?

Za dva týždne budem oslavovať narodeniny, tak to bude niečo veľké. Zrejme nejaké sladké maškrty.

Máte aj iné koníčky ako futbal. Čo rád robíte vo voľnom čase?

Baví ma veľa športov, najmä tie, ktoré sa hrajú rukami. Veľmi rád zájdem tiež do prírody, na turistiku si vyčistiť hlavu od všetkých povinností.

Komu ďakujete za to, že ste sa dostali k futbalu a chytaniu?

Ocinovi. Najskôr som nebol brankár, no k chytaniu ma priviedli gény po starom otcovi.

Spomenul som si na to po tejto premiére, preto by som chcel poďakovať mojej rodine, že ma vo futbale podporuje. Ďakujem najmä rodičom, priateľke a môjmu agentovi Adriánovi Lucanovi, ktorý sa stará o môj futbalový rast a budúcnosť.

Samozrejme, zabudnúť nesmiem na klub a všetkých trénerov, ktorí mi dali možnosť presadiť sa v mužskom futbale.