V Česku žiari trnavský Bratislavčan. Jedna vec mu zmenila život

Je rodákom z Bratislavy, vyrastal v Interi, v akadémii Jozefa Vengloša, aj v Petržalke. Ale známy sa stal až ako futbalista Spartaka Trnava.

Žiadny slovenský reprezentant nemá momentálne v Európe takú streleckú formu. S jedenástimi gólmi je IVAN SCHRANZ (27 r.) druhým najlepším strelcom českej ligy. Celkovo v tejto sezóne skóroval štrnásťkrát. 

Čomu pripisujete, že sa vám tak darí? Zmenili ste niečo zásadné vo vašom živote?

V podstate áno. Datujem to od svojho návratu do Česka (leto 2019), keď som z cyperského Limassolu zamieril do Českých Budějovíc. O niekoľko mesiacov sme s priateľkou zistili, že čakáme dieťa. Mám pocit, že odvtedy sa všetko otočilo. Viac mi šťastie praje. Moje výkony šli hore, zlepšili sa aj moje štatistiky. Dostal som pozvánku do reprezentácie. Angažmán na Cypre sa predtým príliš nevydaril, ale od narodenia synčeka je to super. Nastala zmena a viac sa mi darí.

Váš spoluhráč z reprezentácie Juraj Kucka začal otužovať, ráno o siedmej sa ponorí do studeného jazera. Ďalší reprezentanti trebárs zmenili jedálny lístok. Máte niečo podobné?

Nič špeciálne som nezmenil. Ani stravu ani tréning. Možno to súvisí s dôverou od trénerov, nabral som sebavedomie. Nikdy predtým som nemal také výrazne sezóny, to je pravda. Aj preto, že som nastupoval zvyčajne na krídle. V Českých Budějoviciach som sa preorientoval na útočníka, čo mi je vlastné. Cítim sa tam lepšie. Postupne sa to začala prejavovať aj v číslach.

V českom denníku isport.cz vyšiel komentár s názvom Schranz zreje ako víno. Súhlasíte?

Jasné. Človek zreje, asi to platí aj o futbale. Som starší, pokojnejší v situáciách. Predtým som bol možno zbrklejší a nevyhodnotil som niektoré situácie dobre. Posledné dva roky sa moja forma stupňuje.

Jeden známy dátový analytik o vás prezradil, že máte dlhodobo nadpriemerné čísla. Čo o tom môžete prezradiť?

Nepoznám konkrétne hodnoty. Po zápase si vyhodnocujeme určité štatistiky. Viem, že absolvujem veľa metrov v šprinte. A na útočníka nabehám pomerne veľa kilometrov. Tieto veci sú mi prirodzené a možno mi prinášajú úspech. V tomto som asi dobrý a snažím sa to ešte zlepšovať. Máme štatistiky na základe GPS modulov, ktoré nosíme pod dresmi. Vidíme, kto mal akú maximálnu rýchlosť, kto koľko metrov nabehal a v akej intenzite.

Je rýchlosť vaša charakteristická vlastnosť?

Asi áno. Vždy som bol celkom rýchly a celkom som sa na to spoliehal. Aj teraz som stále ešte rýchly. Poznám však aj dynamickejších hráčov ako ja. Povedzme, že by som sa mohol zaradiť do hornej skupiny rýchlejších hráčov.

V Česku vás označujú za novú hviezdu. Ako sa cítite v tejto role?

Teším sa, že sa darí klubu. Som rád, že som prekonal svoj osobný rekord v počte gólov (Vlani ich dal 10, teraz ich má na konte už 14, pozn. red.). Pred sebou máme ešte niekoľko zápasov a verím, že ešte nejaké pridám.

Jablonec je senzáciou českej ligy. S bohatou a slávnou pražskou Spartou sa preťahuje o druhé miesto. Čo je za úspechom?

Je pravda, že sa s nami nerátalo. Zmeny v kádri pred sezónou boli veľké. Ukázalo sa to možno na začiatku sezóny pri vypadnutí s Dunajskou Stredou. Neboli sme ešte takí zohraní. Bolo to pre nás vtedy veľké sklamanie. Potom sme sa však naštartovali, urobili sme sériu dobrých výsledkov. Dnes sme najmä dobrá partia a máme kvalitu na každej pozícii. Niektorí patria aj do reprezentácie.

Ste rodák z Bratislavy, vyrastali ste v Interi, v akadémii Jozefa Vengloša, aj v Petržalke. Ale známy ste sa stali až v Trnave, kde ste pôsobili päť rokov. Ako to vnímate?

Z Petržalky ma vykúpil Spartak a práve v Trnave som začal hrávať ligu. Strávil som tam dlhší čas. Vyrastal som v Bratislave, ale nejako to neriešim. Vždy ma podpichovali, najmä Martin Mikovič, ktorý je veľký Trnavák. Do Spartaku som prestúpil v osemnástich, zažil som tam krásne obdobie. Vytvoril som si tam väzby a puto. Dostal som sa z tadiaľ do reprezentácie. Môj príbeh je možno trošku nezvyčajný, lebo väčšina chlapcov skončí v Slovane, alebo v inom klube z Bratislavy. Aj keď treba dodať, že ich tam už veľa nie je.

Na jednej strane Bratislavčan, na druhej Spartakovec. Z vás už asi nebude fanúšik Slovana.

V Spartaku som strávil dlhý čas. Zažil som tam pekné chvíle a našiel si veľa priateľov. Myslím, že je prirodzené, že Trnavu stále sledujem a držím jej palce. Aj posledné derby Slovan verzus Trnava som pozeral, chlapcom som gratuloval. Videl som videá s fanúšikmi ako ich vyprevádzali na zápas, bolo to skvelé. Sledujem Trnavu, mám ju stále v srdci.

Veľké meno si v Európe urobila pražská Slavia. Hráči ako Tomáš Souček, či Vladimír Coufal sa spočiatku nejavili ako veľké talenty, pod vedením trénera Trpišovského sa však vyšvihli až do Premier League. Je to pre vás inšpirácia?

Je to výsledok práce. Niekedy však stačí málo, Slavia si v posledných rokoch urobila v európskych pohároch reklamu a hráčov už vnímajú inak ako predtým. Dnes sa už kluby z Premier League neboja dať šancu niekomu zo Slavie. Pritom pred niekoľkými rokmi by nad nimi možno ohŕňali nosom. Dnes je Slavia v takej pozícii, že jej hráči môžu hrať pokojne v anglickej lige. Klobúk dole, ako sa vypracovali.

S jedenástimi gólmi ste druhý najlepší strelec českej ligy, máte životnú formu. Je reálne, že vzbudzujete pozornosť klubov ako Slavia, či Sparta. Ako to vidíte?

Každý záujem má určite poteší. Pre každého hráča je to motivácia a plus. Teraz sa sústredím na Jablonec a koniec sezóny. Chceme to dotiahnuť čo najvyššie, aj ja si chcem zlepšiť osobné štatistiky. Zabojujem o nomináciu na majstrovstvá Európy.

Pred piatimi rokmi ste pol roka hosťovali v pražskej Sparte, ale neodohrali ste ani jeden zápas. Prečo?

Bol som vtedy ešte mladý, mal som dvadsaťdva. Moja kvalita vtedy nebola na takej úrovni ako teraz. To sa dá pochopiť. Do Trnavy som sa vrátil po pol roku a to na moju žiadosť. Vedel som, že nedostanem šancu. Vtedy skončil tréner Vítězslav Lavička, ktorý si ma priviedol. Prišiel pán Zdeněk Ščasný. Ani neviem, či som mnou vôbec prehovoril. Vedel som, že som mnou nepočíta. Vrátil som sa do Trnavy, kde sa hrala Európska liga. Navyše sa dostaval nový štadión. Tam som to videl zmysluplnejšie.

Proti Sparte sa vám výnimočne darí.

Áno. Vlani ešte v drese Českých Budějovíc som dal Sparte gól v oboch zápasoch. V tejto sezóne som pridal ďalšie dva. Veľmi ma to teší. Je dobrý pocit, keď takto ukážete svoju kvalitu. A najmä proti tak kvalitnému tímu ako Sparta.

V Jablonci ste sa našli v systéme hry, sedí vám aj post. Ako by ste to opísali?

Najlepšie sa cítim v útoku. Ja som niečo medzi falošnou deviatkou a desiatkou. Znamená to asi to, že smerom dopredu hrám ako útočník. Momentálne hrávame na dvoch útočníkov, ja sa viac zapájam do defenzívy a vypomáham aj stredopoliarom. S Martinom Doležalom sa v útoku dobre dopĺňame. Je veľmi silný, dokáže vyhrať veľa súbojov a udržať loptu. Ja skôr zabieham za obranu, som bežecký typ.

Váš tréner Petr Rada je známy búrlivák, asi sa s ním nenudíte.

Zápasy vníma veľmi emotívne, ale tak to asi má byť. Miluje futbal. Žije ním vo dne a v noci. Je to na ňom vidieť. Niekedy by za nami skočiť aj do ihriska.

V minulosti Rada choval pre upokojenie holuby. Neukázal vám ich?

Niečo som o tom započul, ale neviem, či ich vôbec ešte chová.

Žiadny zo slovenských reprezentantov v tejto sezóne nedal viac gólov ako vy. Cítite, že ste blízko k majstrovstvám Európy?

V posledných nomináciách som figuroval, takže šanca tam je. Robím všetko preto, aby som sa tam dostal. Snažím sa miestenku vybojovať. Ak by to vyšlo, tak by to bolo fantastické. O tom som možno ani nesníval.

Mohli ste si zahrať aj na majstrovstvách Európy do 21 rokov. V odvete baráže proti Taliansku v roku 2014 však škandalózne poškodil slovenský tím rozhodca. Vrcholom bolo, keď neodpískal penaltu po očividnom faule na vás. Už vás to prebolelo?

Prebolelo, to bolo už dávno. Je to minulosť. Bola to však ohromná škoda. Šampionát do 21 rokov mohol zmeniť kariéru veľa futbalistom z našej generácie. Mohli sme sa predať do dobrých klubov a mohla z toho čerpať aj seniorská reprezentácia. Vtedy sme vyhrali veľmi ťažkú kvalifikačnú skupinu. Aj v baráži sme proti Talianom mali na postup. Stalo sa, už to nevrátime. Môžeme si iba zaspomínať a trošku zanadávať.