Hokejový rebel sa pobije o NHL! Martin Pospíšil otvorene o šanciach v zámorí, dôvere trénera i vzťahu s Colbym Caveom

Martin Pospíšil.

Keď mi zdvihol telefón, vedel som, do akého rozhovoru idem. S Martinom som sa už stretol, hoci len ako člen skupinky novinárov. Po jednom z nedávnych zápasov Košíc si ho médiá zavolali zo šatne ako najzaujímavejšieho z aktérov spomínaného stretnutia. Dal dva góly a po jednej zo situácií v návale emócií povedal rozhodcovi niečo, čo potom oľutoval. Poslali ho predčasne do kabíny.

Medzi životom na ľade a mimo neho je ohromný rozdiel. Pospíšil je toho dokonalým dôkazom. Priateľský chalan v tejto veci potvrdzuje stovky svedectiev iných hráčov, a to aj o obrovských legendách. Trebárs Gordie Howe vám na ľade nemal problém dať „po papuli“ alebo krosčekovať vás takým spôsobom, že by ste sa mali problém postaviť ešte ďalší týždeň, ale v súkromí by neublížil ani muche.

Slovákmi obľúbený hokejový rebel je presne tým typom človeka.

Tvorivý a tvrdý

Keď vlani prešiel z juniorskej USHL, kde patril k suverénne najlepším hráčom, do farmárskej AHL, bol to preňho poriadny skok. Nemal ani dvadsať a na profesionálnej úrovni nikdy nehral.

„Martin sa vôbec nenachádzal v ľahkej situácii, keďže vo svojom veku prichádzal z USHL,“ vyjadril sa hlavný tréner Stocktonu Heat, Cail MacLean, podľa Flames Nation. „Nechcem tú ligu diskreditovať, ale každý takýto skok z juniorských či univerzitných súťaží predstavuje, špeciálne v jeho veku, obrovskú zmenu. Myslím si, že Martin mal pomalší štart a jeho zranenie mu v tomto vôbec nepomohlo, ale na konci bol uňho vidieť poriadny progres.“

Čerstvo 21-ročný center to cíti úplne rovnako. Po otrase mozgu a nútenej trojmesačnej pauze sa vrátil silnejší. Nezlomilo ho to, práve naopak. Aj verejnosť a fanúšikovia v Stocktone to vidia podobne. Potvrdzujú to komentáre na portáloch píšucich o Flames.

„Mužský hokej je mužský hokej,“ opisuje náročný, no tak potrebný krok na ceste do NHL niekdajší juniorský reprezentant. „V tomto cítim veľkú zmenu. Bol som navyše tri mesiace zranený, čo ma trochu zabrzdilo, ale potom som sa do toho dostal. Veľká škoda tej prerušenej sezóny, mohlo to skončiť oveľa lepšie, ale nič sa nedá robiť.“

Pospíšil v prvom roku na farme zvládol odohrať 26 duelov a pozbierať rovnú desiatku bodov. Trikrát sa presadil gólovo, sedemkrát prihrával. Hody predviedol klasicky v zbieraní trestných minút, na konte ich po skončení sezóny mal 56.

A tu sa opäť dostávame k jeho tvrdosti. V prvom ročníku juniorskej USHL, a teda v sezóne 2017/18, na trestnej presedel 253 minút v 49 stretnutiach. Šestnásť hráčov v histórii ligy malo v jednej sezóne viac trestných minút, avšak na desiatu priečku tejto historickej štatistiky mu stačilo pozbierať iba o dvanásť minút viac. Pochopiteľne, nikde blízko neho žiadny Európan. Len Američania a Kanaďania.

S týmto kontrastom medzi osobným a hokejovým životom je Martin stotožnený. Tresty a tvrdosť sú súčasťou hokeja. Jeho hokeja. Takého, ktorý ovláda najlepšie. „Chcem nechať na ľade sto percent a pomôcť tímu. Beriem to ako prácu, snažím sa ju robiť najlepšie ako viem a hrať tak, ako to viem najlepšie. Myslím si, že produktívnych, tvorivých a zároveň tvrdých hráčov nie je veľa, aj preto si ma Calgary vybralo. Stále sa preto snažím hrať svoju hru. Je iné byť na ľade a mimo neho, to sú dve úplne rozdielne veci.“

Hrať svoju hru

Martin si je dobre vedomý, že sú tresty v jeho hre v podstate nevyhnutné. Zároveň pre svoj štýl nemá problémy – ani osobné, ani klubové, hoci by si to špekulanti mohli myslieť. Flames vedia, prečo ho majú, on vie, čo musí robiť, aby sa tu udržal. Férový prístup.

Kľúčové preňho je získať si dôveru trénera. Po vlaňajšej sezóne má potvrdené, že to ide, no v zámorí si priestor treba vybojovať. Človek potrebuje makať – a o mladíkoch to platí dvojnásobne.

„Určite to nie je ľahké. Sú tam starší, skúsenejší hráči, ktorí už odohrali aj cez sto zápasov v NHL,“ konštatuje Pospíšil. „Tým logicky tréner verí viac. Ale dá sa to, ku koncu sezóny už som hrával v druhej päťke, teda som mal čím ďalej, tým viac a viac dôvery. Netvrdím, že sa to nedá, no určite je to pre mladšieho hráča náročnejšie.“

Zvolenský rodák chápe, že si každú sekundu na ľade vybojoval svojím nasadením a vôľou. To mu dodáva ešte väčšiu motiváciu v honbe za vysneným miestom v kabíne Flames. Sám na seba dôrazne apeluje, aby hral svoju hru. V jeho prípade nič nie je dôležitejšie. Musí dokázať všestrannosť, o ktorej básnili skauti už pred jeho draftom v roku 2018. V Košiciach hráva presilovky, v zámorí bude platný najmä na oslabeniach. Vie tvoriť hru, dolovať puky čiernou robotou aj pobiť sa.

Ideálny hráč pre checking line NHL? Alebo je ešte priskoro?

Martin Pospíšil (21)

• Jeho hokejovým vzorom je starší brat Kristián
• Pred zápasom počúva rôznu hudbu – od hip hopu po rock, nemá jeden obľúbený štýl
• Po hokeji ho zo športov najviac baví tenis, ako mladší ho hrával

Príde príležitosť?

Zadanie od „plameňov“ znie jednoznačne. Udržať si konzistentné výkony a stabilnú hru počas sezóny American Hockey League. Pospíšil prahne po šanci v NHL, jedným dychom však dodáva, že vie, že má pred sebou ešte kus cesty a dostatok času. Niet sa kam plašiť – našliapnuté má výborne.

„Aj keby som do prvého tímu nedostal v tejto sezóne, nič sa nedeje. Mám pred sebou podľa zmluvy ešte dva roky na to, aby som si vybojoval svoju šancu. Nevidel by som problém v tom, keby som aj celú sezónu odohral v AHL,“ povedal vysoký center. Nováčikovský kontrakt mu platí od sezóny 2019/20 do konca ročníka 2021/22.

Slovenskí fanúšikovia by sa iste veľmi potešili, ak by jeho povolanie naozaj prišlo. Nereálne to nie je, ale zároveň ani stopercentné.

Pospíšil pri otázke, či vidí svoju príležitosť už v tejto sezóne, sám vlieva istú vlnu nádeje: „Myslím si, že určite. V Calgary má každý šancu, aj taký mladý prospekt ako som ja. Svoju šancu tu vidím, ale, ako vravím, hlavne chcem veľa hrať na farme. Veľa priestoru na ľade je pre môj vývoj to najlepšie.“

Zvolen? Nie, Košice!

Keď sa išli hráči ako on pred prípravnými kempami s neurčeným dátumom začiatku rozohrať do Európy, zväčša padala prvá voľba na ich rodisko. Pospíšil v tomto nebol výnimkou. Zvolenu by sa jeho pomoc iste zišla, pôvodne ich spolupráca vyzerala nádejne. Jedného víkendového dňa z nej zišlo.

„Zvolen ma najprv chcel a ja som tam chcel ísť tiež, bol by som doma,“ spomína na nie tak dávne momenty. „Veľmi rád by som tam šiel. Po týždni sa však vyjadrili, že ma na takú krátku dobu nechcú. To bola nedeľa. V pondelok som si automaticky vybavil Košice. Keď si ma potom pán tréner Oremus zavolal do kancelárie, povedal mi, že oni ma veľmi chcú a s vedením to nejako dohodnú, ale už som im musel povedať, že som podpísal s Košicami. Bolo to celé akési čudné.“

Jeho aktuálna bilancia znie: Trinásť zápasov, dvanásť kanadských bodov. Prvý center „oceliarov“ neostal svojej povesti nič dlžný. V druhej najvyššej zámorskej profesionálnej súťaži sa posunul o niekoľko levelov dopredu a v oranžovom drese metropoly východu len dokazuje, že je na svoj vek výnimočným hokejistom.

Pred začiatkom svojho angažmánu nevedel, čo čakať. Extraligu nepoznal, ale po viac ako mesiaci strávenom v najvyššej slovenskej súťaži už môže porovnávať.

„Myslím si, že sa naša liga dosť podceňuje. Je tu množstvo kvalitných hráčov, nie je ľahké tu hrať. Som milo prekvapený, že má takúto úroveň, nemali by sme ju zatracovať,“ povedal o lige. Tá mu dáva predovšetkým skúsenosti. „Nemám tých zápasov na profesionálnej úrovni ešte veľa, čiže v každom stretnutí sa niečo nové naučím. Hráme proti mnohým výborným hráčom. Celkovo je to pre mňa o naberaní skúseností, som veľmi rád, že tu som.“

Keď si Martin Pospíšil raz oblečie dres vášho klubu, na inom ako obetovať sa pre víťazstvo mu nezáleží. Aj preto je veľmi cenený. Košice nevníma len ako prípravu pred štartom AHL. Je tu, aby Košičania stúpali tabuľkou. Viac ako jeho slová o tom vypovedajú vystúpenia na ľade.

„Popravde na Ameriku teraz veľmi nemyslím,“ priznáva. „Snažím sa nechať na ľade sto percent a pomôcť tímu vyhrať. Poteší ma každé jedno víťazstvo. Situácia v Košiciach teraz nie je ľahká. Nemajú toľko financií na hráčov, ale napriek tomu sa tu zišla fantastická partia a som veľmi rád, že som jej súčasťou. Beriem to tak, že sa moja sezóna už začala, hoci je iná, ako by som očakával. Potom to môžem využiť, keď sa poberiem do Kanady. Budem zabehnutý v zápasovom móde. Už to pre mňa bude ľahšie ako pre ostatných, čo nehrávajú.“

Kedy odletí? To vie snáď len Boh. Vzťahy vedenia NHL, majiteľov a zástupcov hráčov opäť vychladli. Pospíšil aj jeho „parťáci“ by radi vedeli, ako ďalej. Povolanie Romana Durného či Lukáša Dostála z Európy do Anaheimu by mohlo naznačovať skorý štart prípravy. Zatiaľ je celá situácia zakrytá rúškom tajomstva. Martin to berie športovo. S úsmevom dodáva, že naposledy bol v tomto čase doma, keď mal asi trinásť.

Adam Ružička

Keď skôr či neskôr pôjde do zámoria, asi si budú riešiť spoločné lietadlo so spoluhráčom a najmä priateľom Adamom Ružičkom.

Ružička je od Pospíšila starší o pol roka. Bol draftovaný v roku 2017 organizáciou Calgary Flames na 109. pozícii. Pospíšila si rovnaký klub vybral o rok neskôr, takisto v štvrtom kole, len o trošku skôr – na 105. mieste.

Presný dôvod? Nejasný. Mali slovenské väzby medzi tými dvomi nejaký dopad na toto rozhodnutie? Ktovie.

„Práveže sme o tom s vedením veľmi nehovorili, neviem,“ reagoval na túto skutočnosť dva a pol roka po drafte Pospíšil. „S Adamom sme sa ale bavili, že je sranda, že dvaja Slováci boli draftovaní tým istým klubom a ešte aj v tom istom kole. Nevídame to často, sami sme boli prekvapení, ale boli sme zároveň aj radi, že si Calgary vybralo nás oboch.“

„You've got a friend in me,“ spieva sa v známej piesni z animovanej klasiky Toy Story (Príbeh hračiek). Takýmto spôsobom by sa dalo vykresliť pôsobenie dvojice krajanov v Stocktone Heat. Ružička a Pospíšil majú k sebe o niečo bližšie ako k ostatným spoluhráčom. Nedá sa im to zazlievať – rozumejú si, bývali spolu.

„S Adamom sme si navzájom pomáhali. Vždy je dobré sa mať o koho oprieť, mať pri sebe Slováka. V tomto smere to bolo super, dokonca sme spolu celý rok aj bývali,“ hodnotí ich vzťah mladší Martin. V pár zápasoch spolu hrali v jednej formácii. 

A Slovenčina? Tá môže byť výhodou. V šatni a na ľade im preto väčšinou nikto nerozumie, súperi však už pred stretnutím tušia, že v zápasovom zápale započujú aj niečo iné ako angličtinu.

„Američania už sú na takéto veci zvyknutí, pred zápasom vedia, proti komu idú hrať, že tam zaznie nejaký iný jazyk. V šatni si nás chlapci niekedy doberajú, ak sa bavíme po slovensky a nič nám nerozumejú. V tomto smere máme v tíme často zábavu,“ s úsmevom na perách hodnotí Pospíšil. Z tónu jeho hlasu je jasne cítiť, že si svoje zámorské dobrodružstvo užíva.

Colby Cave

Život každého, bohužiaľ, niekedy prináša tragédie. Jedna z nich sa pred pol rokom dotkla aj Martina.

„Hej, kamarát, tu je Cave,“ ozval sa po bitke, ktorá sa pre Pospíšila skončila tvrdým knokautom, protivník Colby Cave. „Len sa chcem uistiť, že si v pohode. Nerád vidím niečo také. Si tvrdý mladík a mám veľký rešpekt voči ľuďom, čo sa vedia za seba postaviť. Dúfam, že sa čoskoro uzdravíš!“

Cave, ktorý vlani pendloval medzi Edmontonom a farmárskym Bakersfieldom, predviedol, ako vyzerá hokejový profesionál. Pospíšil bol za toto gesto veľmi rád. „Dobrá bitka!“ odpísal mu okrem iného. Pästná výmena ich doslova spojila, aj keď sa stretli neskôr, prehodili pár slov.

Colby Cave zomrel 11.apríla 2020 vo veku 26 rokov. Všetko sa to spustilo nečakane. Dlhšie ho bolela hlava. V nemocnici mu lekári odstránili cystu, ktorá bola príčinou krvácania do mozgu. Potom bol pár dní v umelom spánku, no svoj boj prehral.

„Zasiahlo ma to,“ hovorí v ťaživej atmosfére Pospíšil. „Dokonca sme proti sebe ešte hrali, keď som sa vrátil po zranení, niekoľko týždňov pred jeho smrťou. Zastavili sme sa pri sebe, pýtal sa ma, či som v poriadku a podobne. Veľmi ma to zasiahlo, bol to mladý chalan. Je to niečo strašné, pre jeho rodinu aj blízkych. Pár dní som bol z toho poriadne mimo.“

Colby bol skvelým človekom a okrem výrokov jeho blízkych a spoluhráčov to potvrdzuje aj táto spomienka.

Sledovaný

Keď sa človek raz dostane do systému organizácie NHL, je ostro sledovaný. Trénerom, videoanalytikom ani všetkým ostatným expertom, čo tu pracujú, neunikne jediný detail. Flames nedávajú Pospíšilovi zápasové ciele, kým je v Košiciach. Jeho hru však dôkladne sledujú. Po každom odohranom dueli sedia nad jeho striedaniami, uvažujú, čo robí dobre a čo zle, skúmajú každý jeho pohyb.

Na názor som sa opýtal dlhoročného kanadského novinára. Ryan Pike je členom Professional Hockey Writers Association a svoj čas odovzdáva písaniu a analyzovaniu Calgary Flames.

„Pospíšil bol enormne dôležitým hráčom v juniorskej USHL, pretože používal svoje fyzické parametre a silu na vytváranie priestoru pre svojich spoluhráčov,“ odpísal mi na Twitteri. „Často bojoval pred bránou, no zároveň bol dosť vylučovaný. Jeho prvá sezóna v AHL bola ovplyvnená otrasom mozgu, ale hneď po návrate sa zdalo, že prišiel na to, ako tu využívať svoju fyzickosť a zručnosti efektívne bez prílišného počtu trestných minút. Ak si uvedomí tenkú čiaru medzi čistou agresívnou hrou a faulami, bude pre nás znamenať nesmierne efektívneho profesionála.“

Martin Pospíšil je podľa mojich dojmov mladý uvedomelý človek, ktorému by v jeho progrese malo fandiť celé Slovensko. Je jedným z nádejných mladíkov malej krajiny pod Tatrami, ktorá postupom času stratila hokejový cveng. Svojou nebojácnou hrou, efektivitou a vôľou zvíťaziť sa chce posunúť až k vytúženému snu.

Predpoklady na to má. Teraz je len na ňom, či bude naďalej tvrdo makať a trpezlivo čakať.

Ďakujeme, že si článok dočítal celý. Ak si tak ešte neurobil, určite nás podpor svojím lajkom na Facebooku a sleduj Oh my Hockey aj naďalej! Posnažíme sa ti na oplátku prinášať stále viac takéhoto obsahu.