V minulej sezóne sa Trenčín zachránil v Tipsport lige až v poslednom zápase sezóny. Momentálne je po 15. kole na čele s osembodovým náskokom pred Košicami. Čo sa zmenilo?
„Nečakali sme, že sa nám bude takto dariť. Veľkú zásluhu na tom majú tréneri Oremus a Pardavý, ktorí nám dali systém. V minulosti sme ho príliš nedodržiavali, bolo to skôr o improvizácii a talente. Teraz každý hráč vie, čo má robiť, akú má funkciu a dodržiava to. Pomohol aj príchod Branka Radivojeviča, ktorý zomkol celú kabínu.“
Naposledy ste zvíťazili v Nitre 4:3 po predĺžení, hoci ste prehrávali 0:3. Ako je možné, že dokážete otočiť aj takýto zápas?
„Je to v našich hlavách. Vlani, keď sme vyhrávali o dva či tri góly a náhodou sme inkasovali, ihneď sme začali pochybovať. Teraz sme nastavení a presvedčení o tom, že môžeme stále víťaziť. Potvrdilo sa to aj v Nitre. Ani za nepriaznivého stavu sme nestrácali nádej.“
Väčšinu vlaňajšieho ročníka ste maródovali so zraneným kolenom. Aké bolo sledovať trápenie spoluhráčov z tribúny?
„Takmer polovicu sezóny som na štadióne ani nebol. Viac som ležal v nemocnici, keďže som mal rôzne komplikácie. A keď som prišiel na studený zimák s barlami, nebolo mi tam príjemne. Na konci ročníka som už chodil do kabíny. Na chlapcoch bola vidieť obrovská frustrácia. Vôbec si neverili a napokon sme sa zachránili až v poslednom zápase baráže.“
Hokej ste pre zranené koleno nehrali zhruba deväť mesiacov. Aké komplikácie ste mali?
„Namiesto plánovaných dvoch operácií som absolvoval až päť.