Po príchode ju potešili rezne so šalátom. Domáca kuchyňa Lopušanovej v zámorí chýbala

BRATISLAVA. Na Slovensko priletela na začiatku júna. Šestnásťročná hokejista Nela Lopušanová opäť narazila na záujem verejnosti. 

Všade, kde sa objavila, rozdávala autogramy a úsmevy. Neodmietla ani jednu prosbu o fotografiu. 

Poslednú sezónu strávila na americkej škole Bishop Kearney. 

„V USA som si to užívala. Zo začiatku som mala nejaké rozhovory, ale potom to utíchlo. Pomohlo mi to, pretože som sa mohla viac sústrediť na seba, školu a na hokej,“ priznala sa pre Sportnet. 

Rozprávali veľa a nahlas

Mladá hokejista odišla do zámoria vlani v auguste. 

„Spočiatku to bolo celkom náročné, musela som si zvyknúť na život bez rodiny. Takisto to bol prechod z chlapčenského kolektívu do dievčenského. 

Dievčatá veľa rozprávali a niekedy viac nahlas. Druhý polrok bol lepší, aj s dievčatami sme sa viac spoznali a zažili sme spoločné zážitky,“ pousmiala sa. 

Rodáčka zo Žiliny mala spočiatku problém s jazykom, ale pomoc dostala nielen od učiteľov ale aj spolužiačok. 

„Nerozprávala som úplne plynulo. Všetci mi však pomohli a aj učitelia boli veľmi milí. Potom to už bolo lepšie.“

Nový systém jej vyhovoval

Katolícka stredná škola má výbornú povesť a jej program pre rozvoj mladých hráčok patrí v Severnej Amerike medzi najlepšie.

Lopušanová hrala v súťaži hráčok do 19 rokov za tamojší BK Selects U19, aj napriek tomu, že mali aj tím do 16 rokov. V tíme bola najmladšia, jediná narodená v roku 2008.

„Dievčatá mi veľmi pomohli. Myslím, že do kolektívu som veľmi dobre zapadla. Nemala som žiadny problém a hokej so staršími dievčatami ma veľmi bavil. Boli rýchle a vyspelejšie. Hralo sa mi lepšie.“

Za školský tím nehrala ligovým spôsobom, ale približne každý druhý víkend cestovala na turnaj, ktorý väčšinou trval od piatku do soboty a mužstvo odohralo štyri až šesť zápasov.

Vzhľadom na túto početnosť boli stretnutia kratšie, jedna tretina trvala pätnásť alebo osemnásť minút. Sú to veľké turnaje, na ktoré cestovali desiatky družstiev.

„Bolo to lepšie nastavené ako na Slovensku, kde sme hrávali jeden zápas za deň. Počas školských turnajov sme odohrali i dva. Rozdiel bol však v tom, že tretiny boli skrátené. Priestoru na ľade sme mali veľmi veľa a myslím, že mi to pomohlo v korčuľovaní.“

Záverečná prehra dlho bolela

Oficiálne štatistiky neboli nikde dostupné, ale z klubového webu vyplýva, že na jednom z turnajov ovládla s deviatimi bodmi jeho produktivitu, na inom zase strelila päť gólov a boduje pravidelne.

„Viem, že bod za zápas som mala určite,“ priznala. 

Tréningy mali každý deň v týždni, okrem pondelkov po turnaji. 

„Dievčatá na sebe tvrdo pracovali, aj keď nikto nebol v ich okolí. Keď som sa zobudila skôr pred školou, tak som zašla do posilňovne. Nikdy som tam však nebola sama a bolo nás tam viac. Dievčatá robili veci navyše, čo aj mňa posúvalo ďalej.“

S družstvom Bishop Kearney Selects dokráčali až do finále štátneho šampionátu. V ňom podľahli rivalkám Shattuck-St. Mary's 2:3 po predĺžení.

„Bolo ťažšie to hodiť za hlavu, pretože prehra veľmi bolela. Posunulo nás to však ďalej ako tím. Budeme sa snažiť vyhrať v ďalšej sezóne.“

Nabité leto

Po skončení školy sa Lopušanová vrátila na Slovensko. Mama ju privítala obľúbeným jedlom, ktoré jej v zámorí najviac chýbalo. 

„Chýbalo mi veľa domácich jedál. Mamina mi po príchode pripravila rezne a zemiakový šalát. Veľmi ma to potešilo. Jedlo na škole nebolo veľmi zdravé a niekedy sme si varili aj sami. V kuchyni nemám problém.“