Vie, že sa rozhodol správne. Chára ďakuje fanúšikom, spoluhráčom i rodine

Zdeno Chára na tlačovej konferencii. (Autor: twitter/Boston Bruins)

Šimon Čop|20. sep 2022 o 21:50

Zdeno Chára podpísal kontrakt s Bostonom a ukončil kariéru.

BOSTON. Hoci prišiel koniec dlhej kariéry, vtipkoval. Chára a Boston Bruins na začiatku tlačovej konferencie podpísali jednodňový kontrakt.

"Píše sa tu, že sa musím aj po konci kariéry udržiavať v dobrej forme," smial sa Slovák, keď podpisoval svoju poslednú zmluvu v súťaži.

Chcel sa rozlúčiť ako hráč Bostonu. Naposledy si obliekol ich dres. Na hrudi mal "C".

"Keď som ako malý chalan začal hrávať hokej, nikdy som si ani len nepredstavoval, že by som raz mohol sedieť na tlačovej konferencii po 25 rokoch v NHL. Ťažko tomu dokážem uveriť," žasol.

Na oznámenie prišlo mnoho Chárových bývalých spoluhráčov z Bruins vrátane Patricea Bergerona, Brada Marchanda, Brandona Carla, Jakea DeBruska, Matta Grzelcyka, Charlieho Coylea, Chrisa Wagnera, Charlieho McAvoya, Tuukku Raska či Adama McQuaida.

"Nebolo to až také ťažké. Vedel som to už pred týmto dňom, viem o svojom rozhodnutí už dlho, ale trochu som počkal a chcel som všetko vstrebať," povedal Chára o konci kariéry.

"Mali sme nejaké rozhovory s Camom Neelym (prezidentom Bruins, pozn. red.) a Donom Sweeneym (generálnym manažérom Bruins, pozn. red.) a čakali sme len na správny čas."

Špekulácie spojujúce Cháru a klub začali naberať na intenzite potom, čo obrancu nedávno videli v okolí Warrior Ice Areny, kde trénovali Bruins. Tam sa rozprával s bývalými spoluhráčmi.

Súvisiaci článok

Umýval autá, aby si zarobil. Ako sa z odpisovaného Cháru stala legenda

Novú zmluvu síce podpísal, ale len symbolickú, na jeden deň.

"Je to privilégium," vraví. "Je to obrovská česť byť súčasťou tejto organizácie tak dlho a je obrovská pocta odísť do dôchodku ako súčasť Bostonu Bruins."

Kariéru teda oficiálne ukončil ako zamestnanec klubu, kde strávil štrnásť sezón medzi rokmi 2006 a 2020. V Bostone prežil vrchol svojej kariéry. Od prvého do posledného zápasu bol kapitánom, doviedol klub k Stanley Cupu a získal ako jeho hráč Norris Trophy pre najlepšieho obrancu súťaže.

"Moja rodina a ja sme hrdí na to, že Boston nazývame svojím domovom. Je to tím a mesto, ktoré budeme mať navždy vo svojom srdci," povedal a pridal aj dojímavý odkaz pre fanúšikov.

"Chcem sa vám poďakovať za vašu podporu, za vašu vášeň a lásku. Zo všetkého najviac mi asi budete chýbať vy."

Posledné dva roky strávil Chára vo Washingtone a New Yorku, kým jeho rodina bývala v Bostone. Vraví, že prišiel čas im túto obetu splatiť.

"Je čas byť doma s rodinou. Posledné dva roky som bol neustále preč. Príliš ma to zaťažovalo," priznáva.

"Vedel som, že nastal správny čas odísť. Mám doma tri deti a môžem sa im venovať a nezmeškať ich narodeniny a špeciálne dni v ich životoch. Viem, že to bolo správne rozhodnutie a som s ním úplne spokojný.

Ak mi poviete, že niečo nedokážem, tak to dokážem. Preto vravím, že to nebolo o veku. Skrátka prišiel čas byť doma."

Štyridsaťpäťročný velikán počas záverečnej reči veľa spomínal a ďakoval. Nevynechal pritom ani ľudí, na ktorých si spomenie len málokto - lekárov, kustódov či tých, čo sa starajú o poriadok v aréne.

Výťah z vyhlásenia Zdena Cháru

"Dnes, po 25 rokoch, oficiálne oznamujem odchod do dôchodku. Chcel by som sa poďakovať majiteľom Bostonu Bruins za možnosť odísť do dôchodku ako ich hráč.

(...)

Odmala bolo ťažké hrať s mojou výškou a váhou. Ale napriek tomu, že ma v šestnástich odmietli v niekoľkých juniorských kluboch, mal som to šťastie, že som mal pri sebe mamu, otca a sestru, ktorí mi vravievali, aby som sa nevzdával, lebo tvrdá práca sa vždy vyplatí.

Chcel by som sa tu preto poďakovať ľuďom, ktorí mi aj vtedy verili. Začal by som trénerom Jindrom Novotným a skautom z NHL Jánovi Gajdošíkovi, Karlovi Pavlíkovi a Andersovi Kallurovi za ich podporu a za pomoc aj Radkovi Hamrovi a Jiřímu Henyšovi.

(...)

V roku 2006 som sa stal "medveďom". A nielen to, dostal som poctu byť kapitánom jedného z tímov z Original Six s bohatou históriou.

(...)

Nedokážem slovami vyjadriť, aký som vďačný za to, že som mohol hrať s toľkými skvelými spoluhráčmi v NHL či slovenskom národnom tíme. Trevor Linden, Žigmund Pálffy, Daniel Alfredsson, Marián Hossa, Marián Gáborík, Miroslav Šatan, Peter Bondra, Alexander Ovečkin, Nicklas Bäckström, John Carlson, Anders Lee, Zach Parise, Josh Bailey, Jaromír Jágr, Davidovia Krejčí s Pastrňákom, Anže Kopitar, Roman Josi, Leon Draisaitl a ďalší. Viacerí sú v sieni slávy, viacerí v nej budú.

Ďakujem všetkým spoluhráčom zo všetkých tímov, za ktoré som nastúpil, no jedny z najlepších spomienok mám s tými, s ktorými som dosiahol veľký cieľ, a to zisk Stanley Cupu v roku 2011. Priniesť trofej do Bostonu znamenalo vytvorenie puta, ktoré nás bude spájať po zvyšok našich životov.

(...)

Chcel by som spomenúť aj médiá. Boli momenty, keď sme vám nemohli povedať všetko. Ale dúfam, že viete, že som sa vždy snažil k vám správať s rešpektom a chápať dôležitú prácu, ktorou pomáhate hokeju rásť.

(...)

Chcel by som sa poďakovať aj mojej rodine. Manželke Tatiane, dcére Elliz a synom Benovi a Zackovi za ich nepodmienečnú lásku a podporu. Neviem sa dostatočne poďakovať mojej manželke za to, že vychováva naše tri deti. Je to práca, ktorou trávi 24 hodín sedem dní v týždni, a nie je to ľahké, keď je vás manžel inde na zápasoch či tréningoch. Vozí deti, kam potrebujú, chystá ich do školy a varí skvelé jedlá. Je to úžasná žena a je dôvod, prečo som túto hru hral tak dlho.

Som hrdý, že som mohol reprezentovať Slovensko na niekoľkých majstrovstvách sveta či olympijských hrách. Ďakujem aj vám, fanúšikovia zo Slovenska, za vašu podporu.

(...)

Vždy som sa snažil ísť príkladom tým, že budem odhodlaný, disciplinovaný, aby som pomohol spoluhráčom, aby sme sa mohli navzájom poháňať a byť lepší ako na ľade, tak mimo neho.

(...)

Viem, že od hokeja môžem odísť s hrdosťou. Úplne neodchádzam, ale teraz je čas byť so svojou rodinou."