Minulý piatok dochytal semifinálový zápas olympijského turnaja v Miláne a o päť dní neskôr už stál Stanislav Škorvánek v bránke hradeckého Mountfieldu.
Slovenský brankár pri víťazstve v 48. kole hokejovej extraligy 4:0 tretíkrát v sezóne vynuloval Vítkovice a celkovo prežil už deviaty zápas s čistým kontom v prebiehajúcom ročníku.
Škorvánek sa do Hradca Králové vrátil len v pondelok, na extraligový zápas sa teda musel pripraviť rýchlejšie než hráči iných reprezentačných výberov, ktoré z olympijského turnaja vypadli skôr než Slováci.
Bola to najvyššia kvalita na svete
„Bolo to ťažšie, než som si predstavoval. Snažil som sa za tie dva dni čo najrýchlejšie prispôsobiť a podarilo sa to, cítil som sa celkom dobre,“ povedal Škorvánek po zápase novinárom.
Zvykať si musel aj na staronovú výstroj, čo je pre každého brankára veľmi citlivá záležitosť. „Na olympiádu som mal všetko nové a trénoval som s tým v podstate mesiac. Tiež tam bolo iné klzisko a celkovo štýl hokeja. Extraliga je taká defenzívnejšia, hráči sa nedokážu presadiť až tak ako tam, kde bola najvyššia kvalita na svete,“ porovnával Škorvánek.
Jednoduché preňho nebolo ani prepnúť myšlienky z reprezentačných starostí na klubové. „Majstrovstvá sveta sa hrajú na konci sezóny. Keď nám nevyšiel posledný zápas o bronz, chvíľu tam bol pocit, že už je koniec sezóny, a potom som si uvedomil, že je ešte len február a ešte sa ani nehrá play-off.
To bolo trochu zvláštne, ale zvládol som to,“ zamýšľal sa slovenský brankár.
Na olympijskom turnaji v Miláne obsadil so svojou reprezentáciou štvrté miesto. Slováci boli považovaní za príjemné prekvapenie, no v oboch zápasoch o medaily vysoko prehrali a skončili tak za oboma zámorskými favoritmi USA a Kanadou aj tretím Fínskom.
Z umiestnenia môžeme mať dobrý pocit
„Neurobili sme hanbu a štvrté miesto je v podstate úspech,“ vnímal Škorvánek, ktorý odchytal skupinový zápas proti Taliansku a posledných 27 minút semifinále proti Spojeným štátom americkým.
„Chytať proti takým hráčom sa podarí asi raz za život, do konca života si to budem pamätať. Celkové pocity z turnaja mám však zmiešané, aj preto, že sme boli blízko k medaile.
Z umiestnenia môžeme mať dobrý pocit, ale negatívne možno je, že som nechytal viac. Keď sa na to pozriem napríklad o rok, asi budú prevažovať pozitívnejšie pocity,“ uvažoval tridsaťročný gólman.
Po návrate do Hradca Králové chcel nastúpiť hneď do prvého zápasu a nečakať dlhšie. „Záťaž v zápase je predsa len iná než na tréningu.
Zápasom sa do toho dostanem najrýchlejšie a nemalo by zmysel čakať, že by som šiel chytať až v piatok,“ vysvetlil Škorvánek, ktorý teraz nadviazal na svoju formu pred olympiádou a k víťazstvu nad Vítkovicami prispel vynikajúcim výkonom.
Zaznamenal tak už deviatu nulu prebiehajúceho ročníka, čím vyrovnal počin krajana Igora Murína zo sezóny 2003/04. Pred nimi sú v historických tabuľkách českej extraligy už len držitelia jedenástich čistých kont Tomáš Pöpperle (2013/14) a Roman Málek (2002/03).
Brankár má väčšiu šancu na nulu
„Som rád, že sa to podarilo. Vďačím za to tímu aj taktike, ktorú tréner Martinec hrá. Kladie dôraz na defenzívu, súperi toho nemajú až tak veľa a brankár má väčšiu šancu na nulu,“ opísal Škorvánek.
Že však tretíkrát v sezóne vynuloval strelcov Vítkovíc, pripisoval skôr náhode. „Je to vo hviezdach, že s nimi stále vyhrávame.
Navyše menili trénera a nehrajú stále ten istý systém. Možno nám však vyhovujú. Niekedy s nimi určite prehráme, ale dúfam, že až v budúcej sezóne,“ doplnil Škorvánek s úsmevom.
