BRATISLAVA. Lepšiu reklamu na slovenský hokej dovtedy a ani potom nikto neponúkol. Na zimných olympijských hrách vo Vancouveri sa predviedli najlepší hráči planéty, medzi nimi aj Slováci.  

Mužstvo trénera Jána Filca a generálneho manažéra Petra Bondru pripravilo fanúšikom nezabudnuteľné nočné či ranné predstavenia.  

Hokej bol na niekoľko dní témou číslo jeden pri príchode do práce či do školy. Namiesto vyučovania sa na viacerých miestach sledovali hokejové zápasy.  

Slovenská reprezentácia hrala na olympijskom turnaji o medaily. V semifinále potrápila v kolíske hokeja domácu Kanadu. V zápase o tretie miesto proti Fínsku siahala na bronz.  

Odvtedy uplynulo pätnásť rokov. 

„Je to škvrna našej generácie. Cesta turnajom bola vynikajúca, ale záver nás máta doteraz. Mali sme na dosah olympijskú medailu. Spomienka na to bolí aj po rokoch,” hovorí dnes už bývalý útočník Michal Handzuš. 

VIDEO: Slovenskí hokejisti na ZOH 2010 vo Vancouveri

„Zlatá” generácia naposledy spolu 

Slováci odišli na olympijský turnaj v takmer najsilnejšom zložení. Tím prebral ešte pred ZOH tréner Ján Filc, ktorý zažil najväčšie úspechy pri reprezentácii. 

Mužstvo už bolo staršie, viacerí reprezentanti mali svoje najväčšie klubové úspechy za sebou. Mal to byť akýsi „posledný nádych” zlatej generácie, ktorá vybojovala cenné kovy zo svetových šampionátov na začiatku milénia. 

„Asi to bola naša posledná šanca na úspech. Vedel som, že sa v tomto zložení stretávame naposledy,” hovorí po rokoch Richard Zedník. 

„Boli sme skvelá partia, poznali sme sa dlho, zažili sme spolu veľa šampionátov. Máme spolu množstvo zážitkov, ale veľa z nich je nepublikovateľných,” zasmial sa pri spomienke na spoluhráčov Handzuš. 

Ešte krátko pred začiatkom turnaja visel veľký otáznik nad niekoľkými hráčmi. Vážne problémy s ramenom mal Pavol Demitra. Marián Hossa mal podozrenie na otras mozgu a ešte 24 hodín pred prvým zápasom nemal povolenie hrať. 

Zranení boli aj Miroslav Šatan a Marián Gáborík. Spomenutí hráči mali byť lídri tímu. Ako spomínal po rokoch tréner Filc, Slováci mali pripravené náhrady, ale išli do rizika, ktoré sa v konečnom dôsledku vyplatilo. 

Vyrovnaná partia proti Česku 

Vo Vancouveri sa prvýkrát hralo novým systémom. Dvojčlenné skupiny po šesť tímov sa zmenili na tri štvorčlenné. Slováci sa predstavili v základnej B-skupine. Postupne ich čakali zápasy s Českom, Ruskom a Lotyšskom. 

Slováci boli motivovaní odplatiť susedovi trpkú porážku zo štvrťfinále ZOH 2006 v Turíne. „Boli sme generácia, ktorá mala na každom turnaji vždy najvyššie ciele. Nepozerali sme sa ďaleko dopredu, ale vedeli sme, že vieme hrať s každým tímom na svete,” spomína Handzuš na ambície tímu. 

Do otváracieho duelu proti Česku sa zo zranených hráčov nedokázal zotaviť iba Miroslav Šatan, ostatní sa postavili na ľad so sebazaprením. 

Slováci s rivalovom hrali viac než vyrovnanú partiu. Súpera dokonca prestrieľali pomerom 35:24, ale prehrali 1:3. 

„Na výsledok sme sa nepozerali. Videli sme, že naše mužstvo funguje,” spomínal v roku 2020 tréner Filc. Slovákov prehra nepoložila, naopak. 

Svetový nájazd Pavla Demitru 

V rozmedzí dvoch dní odohrali hokejisti dva zápasy. O rovných 24 hodín čelili protivníkovi z kategórie elitných. 

„Po prehre s Českom sme boli zdravo nabudení. Nevedeli sme sa uspokojiť s tým, že sme odohrali dobrý zápas. Chceli sme viac,” hovorí Handzuš. 

Ruská zostava budila rešpekt, v prvom stretnutí proti Lotyšsku nastrieľala osem gólom. Pavel Daciuk, Alexander Ovečkin, Iľja Kovaľčuk, Andrej Markov či Alexej Morozov znamenali v hokejovom svete mnoho. 

Ofenzívna sila „zbornej” bola nesmierna. Slovákom sa však umnou a trpezlivou hrou podarilo eliminovať ruské zbrane. Po 60 minútach bol stav vyrovnaný 1:1. Gól nepadol ani v predĺžení a o víťazovi rozhodli samostatné nájazdy. 

Brankára Jaroslava Haláka prekonal v prvej sérii iba Alexander Ovečkin, zo Slovákov bol úspešný Jozef Stümpel. 

Dráma pokračovala a strelci sa mýlili. V piatej sérii si zobral puk Jevgenij Malkin, ale netrafil bránku. Zo slovenskej striedačky skočil na ľad Pavol Demitra. 

Spoluhráči sa držali okolo ramien a netrpezlivo očakávali, čo sa stane. Demitra skúsil nájazd z opačnej strany, počkal si na správny moment a šikovným oblúčikom prekonal Bryzgalova. 

Slovensko vyhralo na Ruskom! Radosť bola nesmierna, hokejisti zdolali favorita na medailu. „Slováci v ruskej rulete odstrelili hviezdny tím Ruska,” napísal po zápase Sovietskij Sport.

VIDEO: Nájazd Pavla Demitru proti Rusku

Víťazný nájazd Pavla Demitru sa zapísal do histórie. O rok neskôr, pri príležitosti MS v hokeji 2011 na Slovensku, vyrobila Slovenská pošta známku, na ktorej bol vyobrazený dôležitý moment olympijského turnaja.

Od tejto chvíle sa sila tímu zdvihla a Slováci nabrali sebavedomie. Ukázali ho už od dva dni, keď v poslednom zápase skupinovej fázy zdolali Lotyšsko jasne 6:0. Strelecky sa presadilo šesť rôznych strelcov. 

„Každým zápasom nám rástlo sebavedomie a bolo to vidno aj na výsledkoch. Začali sme si veriť ako partia,” spomína po rokoch útočník Tomáš Kopecký. 

Napriek dvom výhram obsadili Slováci v skupine až tretie miesto. Priamo do štvrťfinále postúpili iba víťazi skupín a najlepší tím z druhých miest. Slovenských hokejistov čakal v kvalifikácii play-off nepríjemný súper z Nórska. 

Zranený Šatan ako hrdina 

Do stretnutia nastúpili ako favorit. Nóri obsadili v A-skupine posledné miesto, získali iba jeden bod. 

Zo zápasu sa odohralo iba šesť minút, keď nórsky útočník Ole-Kristian Tollefsen v strednom pásme tvrdým zákrokom do hlavy poslal k zemi Ľuboša Bartečka. 

17-tisíc divákov v hale stíchlo. Bartečko ležal nehybne na ľade a z hlavy mu vytekala krv. 

„Bol to škaredý faul. Zbytočný, hlúpy, bezohľadný. Je to jeden z najhorších hokejových momentov, aké som za veľmi dlhú dobu videl,” komentoval po zápase nórsky expert David Fjäll. 

Tollefsen v stretnutí dohral, za úder do hlavy dostal trest 5 minút a do konca zápasu. Bartečka po hororovom zranení odniesli do útrob štadióna na nosidlách. Utrpel otras mozgu a ranu mu zašili 17 štichmi. 

Slovákov zranenie spoluhráča naštartovalo. V prvej tretine vystrelili na bránku Nórska až 21 striel, využili tri presilovky a po góloch Handzuša, Gáboríka a Zedníka vyhrávali 3:1. 

Nóri ale v druhej časti hry dokázali vyrovnať. Hrali najlepší zápas na turnaji. Vykúpenie prišlo až v 49. minúte, keď skóroval uzdravený Miroslav Šatan, ktorý dovtedy sedel na lavičke iba ako náhradník. 

„Gólové vykúpenie, úf. Ďakujeme, Miro,” vravel komentátor zápasu. 

Jedna dráma striedala druhú 

Pred štvrťfinále tréneri zmenili útoky. Do prvej formácie k Pavlovi Demitrovi a Mariánovi Hossovi sa presunul Tomáš Kopecký. Naopak, do štvrtej smeroval Marcel Hossa. Pre zranenie nenastúpil do hry Ľuboš Bartečko. 

„Hrať s Demitrom a Hossom bola pre mňa česť a splnený sen,” vraví s úsmevom Kopecký. „Presne som vedel, aká je moja úloha. Chémia bola výborná, perfektne sme si sadli.” 

Slováci sa dvoma rýchlymi gólmi na začiatku druhej tretiny dostali do ideálneho vedenia. 

Skóre duelu otvoril presilovkovým gólom Gáborík. Druhý presný zásah prišiel po výbornej robote Zedníka, ktorý povestnou rýchlosťou obišiel Niclasa Lidströma, prihral Sekerovi a ten zasunul puk za chrbát Lundqvista. 

Slováci v polovici zápasu vyhrávali 2:0. Zlatí medailisti z Turína 2006 ale nechceli dovoliť prekvapenie, ešte v 2. tretine vyrovnali. 47 sekúnd pred koncom tretiny ale prišla presilovka a presná strela Pavla Demitru z pravého kruhu - 3:2.

V polovici tretej tretiny sa dostali do protiútoku Demitra s Hossom. „Rozmýšľal som, či mám ísť striedať, ale ostal som,” opisuje moment Kopecký. 

Demitra posunul puk na opačnú stranu Hossovi. S jeho strelou si Lundqvist ešte poradil, ale na dorážku Kopeckého už nemal nárok.  

Útočník s číslom 82 strelil svoj prvý reprezentačný gól. Prišiel v najvhodnejší okamih, vo štvrťfinále olympijského turnaja.  

„Samozrejme, že na ten gól si pamätám doteraz. Je to jeden z momentov, na ktorý nezabudnem do konca života,” vraví Kopecký. 

Švédi dokázali v závere ešte duel zdramatizovať, ale Kopeckého gól bol nakoniec víťazný. „Slovensko je tam, kde ešte nikdy nebolo,” kričal do mikrofónu komentátor Pavol Gašpar.  

Slovensko vyhralo nad Švédskom 4:3 a to, čo sa vynikajúcej partii nepodarilo o štyri roky skôr v Turíne, prišlo vo Vancouveri. Tím smeroval do bojov o medaily.  

„Keď autor víťazného gólu prišiel k novinárom, lapal po dychu. Od radosti a kriku stratil hlas,” napísal po zápase Denník Pravda. Kopecký výhru venoval aj zranenému Bartečkovi, ktorý zápas sledoval s obväzom na hlave. 

Keď Slovensko takmer zastavilo hviezdnu Kanadu 

Na Slovensku bola hlboká noc, pol štvrtej ráno. Slováci ale nespali, takmer každý chcel vidieť semifinále olympijského turnaja. 

Malé Slovensko sa hotovalo zaskočiť domáceho favorita. Vo Vancouveri to doslova vrelo. Na tribúnach bolo vidno iba červené farby a vlajky so vzorom javorového listu. 

Kanada od začiatku úvodného buly hrala svoj typický nátlakový hokej. Hneď v prvej časti hry Slováci inkasovali dva góly. 

Vypredaná aréna Canada Hockey Place si vychutnávala koncert domácich hokejistov. Keď v druhej tretine Getzlaf zvyšoval na 3:0, všetko sa zdalo byť jasné.  

Kanada hrala 50 minút dominantne. Už o minútu neskôr ale prišiel dôležitý moment. Višňovský vošiel do pásma, obišiel dvoch hráčov Kanady a bekhendom poslal puk na brankára Roberta Luonga. Z ničoho nič Slovensko znížilo na 1:3.  

Necelých päť minút pred koncom zápasu si na rovnaké miesto nakorčuľoval Zedník, zakončil a voľný puk pred bránkou Kanady si našiel Handzuš - 2:3. 

VIDEO: Spomienka na zápas Slovensko - Kanada na ZOH 2010

Slováci boli na dosah jedného gólu. Fanúšikovia na tribúnach nerozumeli, čo sa deje. Nemo sa prizerali. Hviezdna Kanada prepadla panike, nad vodou ju držal iba brankár.  

„Ak by sme vtedy zdolali Kanadu, na ich domácom ľade, asi by sa predčasne skončila celá olympiáda,” hovorí nadnesene Zedník.  

V záverečných sekundách hrali Slováci bez brankára Haláka a vytvorili si veľký tlak. Marián Hossa nahodil puk na bránku, ten sa odrazil k Demitrovi... 

Minul! Demitra zoči-voči klubovému spoluhráčovi Luongovi neuspel, brankár zasiahol končekom lapačky a puk sa odrazil vedľa bránky. 

„Chýbalo nám možno trochu šťastia. Bohužiaľ, taký je šport,” konštatuje Kopecký. 

Favorit na zlato sa triasol do poslednej sekundy. Po zápase Demitra Luongovi priateľsky pogratuloval. 

„Klobúk dole pred Slovákmi za to, ako prehrali tento zápas,” vravel český komentátor Róbert Záruba.  

„Viackrát som nad tým počas rokov premýšľal, čo by bolo, keby sme sa dostali do predĺženia. Mohli sme dostať ďalšiu šancu poraziť Kanadu,” zamýšľa sa Handzuš. 

Bronzové sklamanie 

V zápase o bronz nastúpili Slováci proti Fínsku, ktoré v semifinále dostalo od USA šesť gólov. Na prípravu nebol čas, duel o 3. miesto sa hral necelých 24 hodín po napínavom semifinále. 

Doma na Slovensku bolo skoré nedeľné ráno a namiesto vývaru sa podával hokej. Reprezentácia prežívala historický deň. Hokejisti dovtedy nikdy neboli tak blízko olympijského kovu. 

Po úvodnej časti hry Slováci prehrávali 0:1. Všetko ale bolo otvorené. Nasledovala tretina snov. 

Skóre Slovenska otvoril v 30. minúte Gáborík. Keď Marián Hossa strelil gól na 2:1 počas početnej výhody, skákal na ľade od šťastia. 

O niekoľko minút sa dostal do úniku v oslabení. Na ľavom krídle mu korčuľoval Demitra, ktorý dostal ideálny puk a Slováci viedli o dva góly.  

Cenný kov bol na dosah, stačilo uhrať posledných 20 minút. „Už som videl medailu na krku,” vravel Richard Zedník. Rovnakú vetu zopakoval aj po 15 rokoch.  

„Stačila malá chyba a celý zápas sa otočil proti nám,” dodal. „Doteraz neviem, čo sa tam vlastne stalo.” 

Slovensko bolo veľmi blízko. Nasledovala ale trpká pilulka, ktorú aktéri nevedia prehltnúť ani do dnešného dňa. 

Fíni v rozmedzí štyroch minút strelili tri góly a razom sa skóre otočilo. Dianie na ľade s totálnym nepochopením sledoval aj generálny manažér Peter Bondra. 

„Prehrali sme si to vlastnými chybami,” vraví sklamane po rokoch Kopecký. „Dali sme do toho všetko, ale nevyšlo to. Asi to tak malo byť,” nadviazal Handzuš. 

Slováci vyhrávali 3:1, ale prehrali 3:5. Obrazne povedané, spadli z neba do pekla. Medaila im odišla pomedzi prsty. Hokejisti na ľade plakali. 

„Je to obrovské sklamanie. Neviem, ako to opísať slovami,” krútil hlavou kapitán Zdeno Chára.  

„Štvrté miesto nikoho nezaujíma. Byť štvrtý alebo posledný je presne to isté. Prehrať si sami takýto zápas o medailu, to je neuveriteľné. To nás bude s*ať do konca života,” povedal pre vtedajšiu STV najproduktívnejší hráč turnaja Pavol Demitra. 

„Človek sa už nikdy nedostane tam, kde sme boli. Strašne to bolí,” plakal v mixzóne Ľubomír Višňovský.  

Spomienky na krutú prehru stále bolia aj po 15 rokoch. 

„Taká partia, aká sme boli tam, už možno v reprezentácii nikdy nebude,” myslí si Kopecký. 

Demitra ukázal, že patril medzi najlepších 

Pred ZOH bola len malá šanca, že bude vôbec hrať. Keď prišiel Pavol Demitra pred Vianocami 2009 na Slovensko, nevedel v ruke držať hokejku. Mal vážne problémy s ramenom. 

Do otváracieho zápasu proti Česku odohral iba 17 súťažných zápasov. Aby toho nebolo málo, v tíme Vancouver Canucks neprežíval ideálne obdobie. S trénerom Alainom Vigneaultom mal nezhody a často hral až vo štvrtom útoku.  

„Chcel aj klubu ukázať, že ešte nepatrí do starého železa,” hovorí Kopecký.  

Akoby zázrakom sa za niekoľko týždňov vyliečil. Pomohol mu najmä slovenský fyzioterapeut Pavol Purdek, ktorého v zámorí prezývali „čarodejník”. Naordinoval mu akupunktúru a čínsku medicínu. Rameno povolilo. 

Demitra nakoniec zakončil turnaj vo Vancouveri ako najproduktívnejší hráč, získal 10 bodov. Strelil tri góly a na sedem prihral. 

„Verte, že by som to rád vymenil. Bodaj by som nemal žiadny bod a na krku by mi visela medaila,” hovoril po olympiáde. 

Demitra sa dostal do All-Star výberu, ako jediný Európan. Mnohí experti sa zhodli, že mal dostať to najvýznamnejšie individuálne ocenenie. 

„Demitra bol najužitočnejší hráč turnaja vo Vancouveri. Ak by som mohol niekomu udeliť značku MVP, tak by to bol rozhodne on. 

Žiadny hráč tam nedokázal pre svoj tím urobiť viac, ako práve Demitra,” zhodnotil český komentátor Róbert Záruba. 

„Nepamätám si, že by niekde hral lepšie. Aj pre nás ostatných bol vzorom. To, ako pristupoval k zápasom a tréningom, bolo neskutočné. Obetoval tomu všetko,” spomína Kopecký, ktorý sa počas turnaja stal spoluhráčom v útoku legendárnej 38-čky. 

Demitra v siedmich zápasoch nebodoval iba dvakrát. Proti Rusku rozhodol nájazdovú lotériu. Vo štvrťfinále proti Švédsku odohral najlepší zápas - strelil gól a na dva asistoval. 

Nezabudnuteľný ostane aj jeho výkon v zápase o bronz proti Fínsku, kde strelil gól v oslabení a na dva prihral. 

„Keď bol vo svojej pohode, tak bol neskutočný hráč. Vo Vancouveri to iba potvrdil. Nikto by nemohol namietať, keby mú cenu MVP udelili,” dodáva Handzuš. 

Demitra bol s každým veľký kamarát. Aj napriek tomu, že sa sústredil na hru a výsledky, po stretnutiach rozdával úsmevy. 

„Ukázal tam, aký je hráč a aj človek. My ostatní sme sa iba ťahali popri ňom,” spomína Zedník.