BRATISLAVA. Po zápase o bronz na ZOH 2010 plakali všetci. Fanúšikovia, ale najmä hráči. Slováci viedli pred poslednou tretinou 3:1, s Fínskom nakoniec prehrali 3:5.
Bola to akási rozlúčka so „zlatou” generáciou, posledný turnaj. Väčšina hráčov zo zostavy bola na sklonku kariéry. Mnohí ale ostali v pamätiach fanúšikov ako najlepší hokejisti Slovenska.
VIDEO: Slovenskí hokejisti na ZOH 2010 vo Vancouveri
Od zimnej olympiády vo Vancouvri, na ktorej hral slovenský hokejový tím o medaily, uplynulo 15 rokov. Čomu sa hokejisti zo slávnej partie venujú dnes?
Jaroslav Halák
Na turnaji bol jasnou jednotkou Slovenska, odchytal všetkých sedem zápasov. Slovenský dres si naposledy obliekol na zimnej olympiáde 2014 v ruskom Soči. Krajinu reprezentoval aj na Svetovom pohári 2016, kde chytal za tím Európy.
Po ZOH 2010 sa vrátil do Montrealu, kde sa hrdinskými výkonmi zaslúžil o postup tímu do semifinále play-off. Po sezóne ho Canadiens vymenili do St. Louis, kde strávil štyri ročníky.
V NHL neskôr chytal aj za Washington, New York Islanders, Boston, Vancouver a New York Rangers. Posledný zápas v NHL odohral v apríli 2023. Na jeseň toho roku bol na skúške v Caroline, ale kontrakt si nevybojoval. Do okrúhlych 300 výhier v NHL mu chýba iba päť víťazstiev.
Vlani ho spájali s príchodom do Slovana Bratislava, nakoniec pre nezhody tím neposilnil.
Dlhodobo žije v americkom Bostone. Aj keď bude v máji oslavovať 40 rokov, kariéru ešte oficiálne neukončil. Pravidelne chodí na ľad a trénuje.
Peter Budaj
O tri roky starší Budaj bol vo Vancouveri náhradník. Skrz dobré výkony Haláka nedostal priestor ani v jednom stretnutí. V tom istom roku bol súčasťou národného tímu ako jednotka na MS v hokeji v Nemecku.
Rovnako ako Halák, aj Budaj naposledy reprezentoval Slovensko na ZOH 2014. V NHL po olympiáde predvádzal stabilné výkony ako tímová dvojka, najprv v Colorade, neskôr v Montreale, Tampe Bay a Los Angeles.
Ku koncu kariéry chytal prevažne na farme a betóny zavesil na klinec v roku 2019. Takmer okamžite sa vrhol na trénerskú kariéru, ktorú rozvíjal v organizácii Colorada Avalanche, presnejšie vo farmárskom tíme Eagles.
Úspešné pôsobenie v AHL ho nakoniec dostalo až do najlepšej ligy sveta. Od roku 2024 pôsobí ako hlavný tréner brankárov v tíme Anaheim Ducks a stal sa vôbec prvým Slovákom v takejto pozícii.
„Je to pre mňa veľká česť byť brankárskym trénerom v NHL. Každý tréner, ktorý začne trénovať, má záujem rásť, stúpať a dostať sa čo najvyššie. Teším sa. Bol to taký môj sen potom, ako som skončil kariéru brankára. Som veľmi šťastný a vďačný,” uviedol vlani pre Sportnet.
Rastislav Staňa
V čase olympiády mal už 30 rokov. Vtedy pôsobil v ruskej KHL, kde odohral ešte ďalšie štyri sezóny. V roku 2014 sa vrátil do slovenskej extraligy, kde s materskými Košicami vyhral majstrovský titul.
Jeho poslednou brankárskou zastávkou bola Sparta Praha, v roku 2016 ukončil kariéru. Už rok po skončení kariéry ho oslovili zo zväzu, a tak pôsobí pri mládežníckych reprezentáciách rôznych vekových kategórií.
V súkromnej sfére podniká. Napĺňa ho aj rola otca. Jeho syn je takisto hokejový brankár.
Zdeno Chára
Vo Vancouveri bol kapitán slovenského tímu. V rovnakej úlohe bol aj na MS v hokeji 2012, kde Slovensko získalo strieborné medaily.
Chára vtedy strelil vo finále proti Rusku (2:6) oba góly a na turnaji bol ústrednou postavou výberu trénera Vladimíra Vůjteka. Druhé miesto venoval zosnulému Pavlovi Demitrovi, na jeho počesť si obliekol dres s číslom 38.
Po turnaji vo Vancouveri zažil najväčšie úspechy na klubovej úrovni. V sezóne 2010/2011 priviedol ako kapitán Boston Bruins k Stanleyho poháru. Do finále sa dostal aj v roku 2013.
V závere kariéry hral ešte za Washington a New York Islanders, ktorý ho v roku 1996 draftoval do NHL. S hokejom skončil pred troma rokmi ako hráč Bruins, s ktorým podpísal symbolický jednodňový kontrakt.
V Bostone odohral 14 sezón a v klube zanechal obrovskú stopu. V NHL drží rekord ako obranca s najviac odohranými zápasmi - 1680.
S rodinou býva v Bostone. Aktuálne sa venuje vytrvalostným športom a triatlonu. Za sebou má aj niekoľko maratónov. Tento rok v máji ho uvedú do Siene slávy IIHF.
Milan Jurčina
Olympijskú sezónu odštartoval v drese Washingtonu. V decembri ho klub vymenil a do Vancouveru prišiel už ako hráč Columbusu.
Po ZOH 2010 odohral v najlepšej lige sveta ešte dve sezóny. V Európe hral potom v Česku, Fínsku, Švajčiarsku, Lotyšsku a Nemecku. Kariéru ukončil v roku 2022, jeho posledným zamestnávateľom bola Sparta Praha.
