Hokejoví fanúšikovia sa možno čudujú, čo má spoločné slovenský hokejový klub a v minulosti najväčším výrobcom mobilných telefónov. A predsa.
Na úvod zopár vetami opíšem príbeh spoločnosti Nokia. V roku 2007 patrila fínskej firme polovica svetového trhu s mobilnými telefónmi. V najväčšom rozmachu však nezachytila nástup iPhonu a postupne začala strácať svoj trhový podiel.
Následne sa pre svoju veľkosť a isté povýšenectvo nezaradila do šíku spoločností, ktoré si vybrali Android ako operačný systém a vyvíjala svoj systém. Chcela byť jedinečná, ale skončilo sa to krachom, predajom a de facto zánikom mobilov od Nokie.
Zodpovednosť za to niesli najvyšší predstavitelia spoločnosti.
Aktuálna situácia v hokejovom Slovane je podobná. Minulé rozhodnutia najvyšších klubových predstaviteľov dostali Slovan do situácie, keď sa v polovici sezóny potáca okolo 10. miesta v tabuľke. A krátkodobé zlepšenie je otázne.
Ani najlepší a vôbec nie bezkonkurenčne
Majitelia klubu Rudolf Hrubý, Eduard Jánošík a Pavol Hofstädter kúpou klubu pred štyrmi rokmi zachránili Slovan pred krachom. Všetka česť!
Bez nejakej väčšej vedomosti o fungovaní hokejového sveta Rudolf Hrubý na tlačovke vyhlásil: „Cieľom je, aby sa Slovan stal bezkonkurenčne najlepším klubom na Slovensku. Keď sa to podarí, môžeme sa poobzerať, či by sme šli do inej ligy, ak budeme mať dostatočnú kvalitu.“
Na tejto ceste za najlepším klubom na Slovensku mal v klube panovať, zvýšený dôraz na mládež, majitelia chceli dotiahnuť do klubu špičkových trénerov k mládeži, ľudí, ktorí dlhodobo fungujú v zahraničí.
Cieľom bolo, aby mladíci plynulo prechádzali do seniorského tímu. Tlačová konferencia sa končila slovami, že sa chcú hokejom baviť.
Výsledok po tri a pol rokoch je nasledovný:
- Slovan nie je najlepší klub na Slovensku (a už vôbec nie bezkonkurenčne).
- Slovan nemá mladíkov, ktorí by boli prínosom pre seniorov resp. mládežnícke reprezentácie.
- V Slovane sa hokejom aktuálne nikto nebaví.