Málo risku, aj zlý vzduch v kabíne. Prečo Poprad opäť nezískal titul (analýza)

V popradskom hokeji zavládlo po vypadnutí s Nitrou v predkole play off veľké sklamanie. Klub, ktorý sa pred sezónou netajil dokonca majstrovskými ambíciami, obsadil 9. miesto v Tipos extralige. Je to druhé najhoršie umiestnenie tímu v tridsaťročnej histórii slovenskej najvyššej hokejovej súťaže.

Byť generálom po vojne je vždy ľahké. Aj preto sa pokúsim dôvody, pre ktoré Poprad ani na tridsiaty pokus nezíska titul, rozpitvať viac do hĺbky a nekráčať len po povrchu zlyhania tímu v sérii s Nitrou.

Napriek tomu začnem tým, čo je celkom zrejmé z tejto série.

• Bez gólov sa vyhrať nedá: Poprad strelil Nitre za 180 minút len dva góly.
• Absencia rozdielových legionárov: v tabuľke produktivity v základnej časti hrali prím vo väčšine klubov zahraniční hráči. Len v Poprade viedli tímovú produktivitu Slováci, Tomáš Záborský, nasledovaný Patrikom Svitanom. V predkole oboch lídrov Popradu dobre strážila nitrianska obrana a v celom tíme sa nenašiel nik iný, kto by ho potiahol.
  S výnimkou brankára Petersa všetci legionári patrili kvalitou k šedému priemeru extraligy.

• Absencia ofenzívneho obrancu: Poprad má jediného ofenzívneho obrancu, 38-ročného Adama Drgoňa, ktorý je typologicky už viac hráčom na presilovky. Najmä v hre piatich proti piatim však tím potrebuje dobre korčuľujúcich obrancov, ktorí vedia prečísliť obranu súpera. To sa v celej sérii proti Nitre hádam ani nestalo.
• Unavene pôsobiaci tím: mentálne aj fyzicky tím Petra Mikulu nevyzeral sviežo. Hráči nevyhrávali dôležité súboje, netlačili sa do miest, kde padajú góly. Pramenila z toho frustrácia, ktorá bola v poslednej tretine tretieho zápasu úplne viditeľná.
• Tím Nitry: Nitra vyzerala v zápasoch takticky pripravenejšia. Vedela si počkať na chybu Popradu, skórovať a vďaka výbornému Kašíkovi v bránke aj udržať tesný výsledok.

Ondro, dobre si to ešte rozmysli

Na vypadnutie Popradu sa dá pozrieť aj inak a využijem k tomu vlastnú skúsenosť.

V roku 2016 som v Poprade odohral moju poslednú extraligovú sezónu. Poznal som mnoho ľudí a opäť zažil niečo nové v slovenských reáliách.

Priznám sa, žiadna sezóna v slovenskej extralige nebola pre mňa tak mentálne vyčerpávajúca, ako tá v Poprade.