Zjednodušene: najnepríjemnejšie hokejové situácie jubilanta Miroslava Šatana súvisia s Kontinentálnou hokejovou ligou.
Zranenie ruky mu nedovolilo dokončiť anabázu v drese moskovského Dinama. Po zrážke so Zdenom Chárom v pražskom stretnutí Leva proti Slovanu predčasne ukončil misiu v bratislavskom tíme.
Autorovi týchto riadkov výskala duša, keď videl, ako obaja výnimoční hráči pozitívne pôsobili v striebornej slovenskej reprezentácii na ľade i mimo neho počas majstrovstiev sveta 2012 v Helsinkách a aký rešpekt im súperi prejavovali.
Takýchto plejerov by privítal každý tím, vyslovil uznanie útočník Petr Nedvěd, česká legenda po semifinálovej prehre so Slovákmi 1:3.
V závere roka spomenutý tvrdý hit, po ktorom Šatan dlho maródoval, však vrazil klin medzi slovenské hviezdy. Až taký, že vedenie zväzu nenominovalo Šatana - medzitým sa vystrábil, dostal do formy a v čase nominácie sa pripomenul dvoma gólmi v Nižnekamsku - na ZOH do Soči 2014.
Vraj aby sa napätie medzi oboma neprenieslo do národného mužstva. Tréner Vůjtek po čase priznal, že Šatan mal byť v tíme...
(Ne)účasť hráčov z KHL v slovenskej reprezentácii je pre súčasného prezidenta SZĽH hadím sústom. Keď ich nepozveme, je nespokojná jedna skupina, keď pozveme, druhá, vraví. Protijed neexistuje.
Neoddiskutovateľne: najväčšiu zodpovednosť za slovenský hokej aktuálne nesie Miroslav Šatan. To, čo preň doteraz urobil, značí, že nemusí pred nijakou skupinou na jeho pomyselnom vnútornom semafore svietiť červená.
Nepatrí sa byť pri jubileu konfrontačný, no v dobrom zaželať oslávencovi viac názorovej odvahy mu určite neuškodí.