Bývalý šéf Dukly Trenčín: Vymývanie mozgov tu ide niektorým ľuďom veľmi dobre

Vytrvalo kritizuje ruskú agresiu proti Ukrajine a vo štvrtok opäť vystúpil v Trenčíne na demonštrácii proti návrhu novely Trestného zákona. MILOŠ RADOSA ako jeden z mála ľudí v hokejovom prostredí verejne prezentuje názory a postoje na spoločenské otázky či politické dianie. Aj to bol dôvod, prečo končí vo funkcii predsedu predstavenstva HK Dukla Trenčín. 

V minulých dňoch ste avizovali, že najneskôr po aktuálnej sezóne skončíte vo funkcii predsedu predstavenstva HK Dukla Trenčín, no rozhodli ste sa celkom rýchlo, po stredajšom stretnutí akcionárov klubu. Čo sa na ňom dialo?

S myšlienkou skončiť som sa pohrával už od leta, aj vzhľadom na názorové rozdiely s vedením hokejového zväzu. V stredu sme mali neformálne stretnutie akcionárov klubu. Témou mali byť športové výsledky klubu, ale povedal som, že sa nemusíme na nič hrať a môžeme prejsť k veci. Na 15. februára je naplánované mimoriadne valné zhromaždenie, vedel som, kam to celé smeruje. Medzitým som odišiel domov a večer som oznámil, že končím okamžite. Na valnom zhromaždení sa formálne dotiahnu detaily.

Predávate aj podiel v klube?

Nie, nepredávam. Aj keď... Zvažujem aj túto možnosť. Pokiaľ nezdieľam názory väčšiny a postoje akcionárov, na čo tam budem. To nie je výnosná firma, naopak, tam treba permanentne zháňať peniaze. Sú tam ľudia, ktorí mi morálne a eticky nevyhovujú. Otázne je, či niekto bude chcieť tie akcie kúpiť. Ale zatiaľ si ich nechám. A naďalej sa budem vyjadrovať k verejným veciam ako doteraz. Kto chce, tak bude za mnou vidieť značku Dukla Trenčín aj naďalej.

Niektorým akcionárom sa nepáčilo, keď ste – hoci ako súkromná osoba – v decembri v Trenčíne vystúpili na proteste opozície proti návrhu novely Trestného zákona. Čo vám vyčítali?

Klalo im to oči. Vysvetlil som Robovi (Róbertovi Švehlovi – pozn. red.), že som vystúpil s prejavom proti ruskej agresii na Ukrajine a proti snahám novelizovať Trestný zákon. Odpoveď bola, že by som sa nemal k takým témam verejne vyjadrovať a pripravili na zverejnenie stanovisko, že klub je apolitický.

Dostali ste sa do názorového sporu s inými akcionármi aj predtým?

Áno. S najväčším akcionárom (Róbert Švehla) som sa nezhodol od začiatku a už po troch týždňoch som ponúkol demisiu, ale nejako sa to postupne urovnalo. O politike sme sa na tomto fóre nebavili, ale poznám názory ostatných, cítim, že je tam dosť ľudí, ktorí inklinujú skôr k opačnej strane, preto ten spor po mojom vystúpení na decembrovej demonštrácii eskaloval.

V hokejovom prostredí nie je veľa ľudí, ktorí by verejne a s takou intenzitou prezentovali svoje názory a postoje na spoločenské otázky či politické dianie. Čo vás k tomu motivuje?

Presvedčenie. Som rebel ako môj otec, ktorý bol politický väzeň. Viem, čo sa tu dialo v 50. rokoch, alebo počas normalizácie. Niektorí ľudia poukazujú na to, že sa chcem politicky angažovať, ale to je hlúposť. Skrátka som zásadový. Pred 15 rokmi som sa dal nahovoriť a kandidoval som na župana, vyskúšal som si to a povedal som si, že do politiky už nikdy.

Čo vás odrádza?

Charakter ľudí, to, že sú nekonzistentní v názoroch, nedržia slovo, dohodu. To ma odtiahlo aj od hokeja, od športu, preto chcem z toho prostredia vycúvať.

Tvrdíte, že na vás chystajú nejaké kompromitujúce materiály. Odkiaľ máte také indície a čo by na vás mohli vytiahnuť?

Dostal som také signály. V minulosti som sa asi trikrát zúčastnil na hokejovom turnaji veteránov v Bielorusku a som na nejakej spoločnej fotke s bieloruským tímom. Ale to bolo ešte dávno, pred vojnou či pred obsadením Krymu. Názorovo som sa vyhranil až po Majdane, kde som osobne bol a zlomilo sa to vo mne po ruskej invázii na Ukrajinu. Pochopil som, že ide o prejav tvrdej arogancie, ktorá môže postihnúť aj iné krajiny, nielen Ukrajinu.

Čo ste robili v Kyjeve počas udalostí na Majdane?

Mali sme tam obchodnú poradu, keďže som roky pôsobil ako šéf obchodu spoločnosti Continental Púchov. Už vtedy sme diskutovali s domácimi, že Rusi to len tak nepustia. Chodil som obchodne do Ruska aj na Ukrajinu, vrátane v súčasnosti okupovaného Luhansku a Donecka, mám komplexný pohľad.

Niektorí ľudia o mne tvrdia, že som rusofób, ale mňa zaujímajú názory a postoje ľudí a nie národnosť. Na druhej strane, nebuďme naivní, vieme, ako funguje v Rusku propaganda.

Telefonoval som s dvoma bývalými obchodnými partnermi v Rusku, ale to nemá zmysel, nedá sa s nimi na túto tému baviť. Chápem, že niektorí sú vo veľmi ťažkej situácii. Majú tam rodinu, deti a sú nešťastní z toho, ako sa to v tej krajine vyvíja. Niektorí sa zbalia a utečú, iní zostanú, prispôsobia sa a budú trpieť do smrti.

Obchodovali by ste v súčasnosti s Ruskom?