Zasiahla ho samota a úzkosť. Štrbák o začiatkoch na univerzite: Je to šok

EAST LANSING. Osemnásťročný Maxim Štrbák prežíva časy plné zmien. Len pred rokom a pol si musel zvykať na život v Amerike. Od tohto školského roka sa aj ten úplne zmenil. 

Z juniorskej USHL, kde sa mohol spoľahnúť na pomoc rodiny, v ktorej býval, sa presunul do univerzitnej NCAA. A v novom videu, ktoré na sociálnej sieti X uverejnila Michigan State University, kde hráva, opisuje, ako zvládol náročnú zmenu. 

“Keď som po prvýkrát prišiel do Ameriky, bol to kultúrny šok. Keď sa nachádzate na inom kontinente, kde je časový posun šesť hodín, je ťažké rozprávať sa s rodičmi či priateľmi.

Je to divný pocit a predtým som ho nezažil, takže keď ho začnete prežívať prvý raz, môže to byť veľmi intenzívne a môžete začať cítiť emócie, ktoré ste predtým nepoznali,” spomína.

Po prvom roku v Amerike si myslel, že jeho prechod do univerzitného režimu bude jednoduchší. Splietol sa. Musel čeliť psychickým ťažkostiam. 

“Predtým, ako som prišiel do Michigan State, myslel som si, že viem, do čoho idem, ale napokon je to iné než som si myslel. Žiť v kampuse je ešte väčší kultúrny šok,” hovorí. 

Musel sa popasovať s pocitmi samoty. Najviac ho zasiahli tretí týždeň. Prejavili sa aj na jeho hre, necítil energiu a vedel, že nehrá najlepšie ako dokáže. Na prvý bod čakal do piateho zápasu, hoci teraz v priemere boduje častejšie než v každom treťom.

VIDEO: Maxim Štrbák spomína na začiatky na univerzite

“V Južnej Dakote (v Sioux Falls, kde hrával v USHL, pozn. red.) sa mu darilo, lebo mal okolo seba veľa podpory. Tu bol trošku stratený, musel sa spoznať s novými spoluhráčmi, utvoriť si nové priateľstvá. Nepoznal tu nikoho,” vysvetľuje jeho situáciu Shayna Brunová, ktorá sa zameriava na pohodlie športovcov a často sa so Štrbákom o jeho situácii rozprávala. 

“Na začiatku pociťoval spoločenskú úzkosť, ale to sa podstatne znížilo. Je zaujímavé sledovať, ako sa mení. Už dokáže rozlišovať, či sú tieto pocity racionálne.” 

Jeho tréner Adam Nightingale chápe, že žiť v zámorí a do toho sa popasovať s výzvami, ktorým čelia študenti-hokejisti, je veľmi náročné. Sám musí byť pre mladých dospelých, s ktorými pracuje, mentorom: “Je v poriadku cítiť tieto pocity, ale zároveň treba vedieť, že má na koho sa obrátiť.”

Súčasný život je pre Štrbáka stále poriadnou výzvou. Na jednej strane sa musí prispôsobiť dosiaľ nepoznanému, na ďalšej si chce vybojovať čo najlepšiu pozíciu v tíme a ukázať Buffalu Sabres, klubu, ktorý si ho vybral v poslednom drafte, že urobil správne. 

“Na ľade aj mimo neho už cítim, že som viac pokojný. Viem lepšie pracovať s emóciami. Nevravím, že sa mi už nikdy necnie za domovom, ale už som sa naučil, ako s tým lepšie pracovať,” vyjadril sa. 

“Je v poriadku nebyť v poriadku a musel som si uvedomiť, že veci skrátka sú a budú náročné, dôležité je, ako na ne zareagujete.”