Kvôli otcovi sa stále sťahoval, vo Fínsku predčasne dospel. Štrbák by rád nasledoval Cháru

Obranca Maxim Štrbák mal náročný záver sezóny. Na strednej škole spojil dva ročníky a ešte pred tým, ako išiel na Draft combine, absolvoval maturitu. V budúcej sezóne totiž zamieri na americkú univerzitu, za ktorú bude aj hrať.

Syn známeho hokejistu Martina Štrbáka bol lídrom slovenského výberu na MS do 18 rokov a dvakrát si už stihol zahrať aj na MS do 20 rokov. Jeho vzor je Nemec Moritz Seider.

„Aj on je celkom agresívny v obrannej činnosti, rád používa svoje telo, dohráva súboje a potom vie toho dosť spraviť aj v ofenzíve,“ povedal o zadákovi Detroitu.

Štrbák v rozhovore prezradil, s ktorými štyrmi klubmi mal najlepšie rozhovory aj to, kedy na drafte očakáva svoje meno.

Máte za sebou prvý ročník v americkej USHL. Ako hodnotíte túto sezónu?

Z môjho pohľadu pozitívne, veľa som si odtiaľ zobral. Bola to pre mňa prvá sezóna v americkom hokeji aj celkovo v Amerike. Musel som si zvykať, či už na menšie klzisko alebo na rýchlejšiu ligu. Bolo toho dosť. Musel som si zvykať aj po životnej stránke, Amerika je úplne iný svet. Som rád, že som tam mohol byť a snažil som sa zobrať si z toho čo najviac.

Aký bol život v USA?

Býval som tam v rodine, ako všetci chlapci. Ja ešte nemám vodičský preukaz, býval so mnou spoluhráč, ktorý ma stále rozvážal. Najväčším problémom bol ale časový posun. Keď som po tréningu prišiel domov, všetci na Slovensku už spali. Bolo to niekedy ťažšie, ale našiel som si rytmus, aby som si to vynahradil. Som totiž celkom zhovorčivý typ, takže som rád v spojení s domovom. Z tohto hľadiska to pre mňa bolo ťažšie, ale zvykol som si.

Na MS do 18 rokov ste boli kapitán slovenského výberu. Ako spomínate na tento turnaj?

Mám na to veľmi dobré spomienky, bolo to nedávno. Stále sa na to dobre spomína, aj keď tá prehra... Stále si spomeniem na to, že sme boli tak blízko k bronzu a nepodarilo sa to. Ale ten turnaj celkovo hodnotím veľmi pozitívne. Pred turnajom by asi nikto nepovedal, že to dotiahneme tak ďaleko. Všetkým sme ukázali, že na to máme. Aj pre mňa to bola dobrá skúsenosť, prvýkrát som mal možnosť byť kapitánom tímu. Snažil som sa to využiť čo najviac, byť lídrom a najzodpovednejším hráčom, či už na ľade alebo v kabíne.

Čo chýbalo k tomu, aby ste to dotiahli k medaile?

Hokej je niekedy aj o šťastí, bolo to predĺženie a jedna malá chybička môže viesť ku gólu, ktorý rozhodne. Mohlo to ísť na hocijakú stranu, ale bohužiaľ, nepodarilo sa nám to. Myslím si, že sme tam nechali úplne všetko.

Aká ste tam boli partia?

Veľmi dobrá. Na tú partiu a celkový zážitok mám dobré spomienky. Predsa len, tie majstrovstvá sú krásny čas hokejovo, ale aj so spoluhráčmi. Som veľmi rád, že som mohol byť súčasťou toho tímu. Spoznal som viacerých chlapcov, ktorých som predtým nepoznal.

Máte 18, ale už dvakrát ste si zahrali aj na MS do 20 rokov. Ako to hodnotíte?

Veľmi dobre. Je to obrovské tempo, hráči sú starší, niektorí už teraz hrajú aj v NHL. Sú to veľmi kvalitné turnaje, ja som sa z nich snažil zobrať si čo najviac a ukázať sa v čo najlepšom svetle. Tiež ich hodnotím pozitívne. Myslím si, že v zime sme mali veľmi dobrý tím a taktiež to proti tej Kanade skončilo v predĺžení. Znova sme všetkým ukázali, že sme sa tam neprišli len tak voziť, ale že sme chceli niečo dosiahnuť.

Máte aj striebro z Hlinka Gretzky Cupu, ako na tento turnaj spomínate?

Naň mám veľmi dobré spomienky až doteraz. Myslím si, že sme tam boli veľmi dobrá partia a tam sme všetkým ukázali, že slovenská reprezentácia sa hýbe dobrým smerom tým, že sme to dotiahli tak ďaleko. Veľmi dobré spomienky, veľmi dobrá partia. Budem na to spomínať ešte veľmi dlho.

Značnú časť kariéry ste odohrali vo Fínsku. Ako prišlo toto rozhodnutie?

Prvýkrát som sa tam dostal, keď som mal dvanásť rokov. Prvé dva roky to bolo v podstate kvôli otcovi, keďže tam študoval trénerstvo a športový manažment. Hrával som za klub Lahti Pelicans. Keď otec doštudoval, dostal som ponuku prestúpiť do Jokeritu, kde som strávil ďalšie tri roky, keď som mal štrnásť až šestnásť. Postupne som tam bol v kategóriách do 16, 18 a 20 rokov. Mám odtiaľ veľmi veľa spomienok. Spoznal som tam veľa ľudí a kamarátov, majú dobré zázemie. Taktiež som sa celkom naučil jazyk, takže sa viem aj dorozumieť. Je to náročný jazyk, ale predsa len, bol som tam päť rokov, niečo sa na mňa muselo nalepiť.