Trafil ju puk, na čele mala tri štichy. Bolestné bude zápas pod holým nebom

BRATISLAVA. Ešte ako mladé ucho oslavoval na ľade titul majstra Československa. Po úteku bratov Šťastných do Kanady si ho spoluhráči zvolili za kapitána tímu.

Prežil s ním zostup z najvyššej súťaže aj najrýchlejší možný návrat. A verný Slovanu zostal aj po desaťročiach, už ako člen manažmentu klubu.

Marián Bezák čelí v týchto dňoch veľkej výzve. Bývalý hokejový útočník a neskôr podnikateľ roky sníval o tom, že v Bratislave zorganizuje zápas pod holým nebom.

Podobný, ako v zámorí zvyknú sledovať v neopakovateľnej atmosfére desiatky tisíc fanúšikov. Teraz sa Bezákov sen mení na realitu.

Štyri zápasy na Tehelnom poli

Na Tehelnom poli vyrástlo hokejové klzisko, na ktorom od piatku do nedele odohrajú nie jeden, ale až štyri zápasy.

Šéf organizátorov Kaufland Winter Games riešil v posledných dňoch rôzne otázky, požiadavky či dilemy. Pri jednej, trochu netradičnej, ani chvíľu neváhal.

„Namiesto toho šampanského, na ktoré štyridsaťštyri rokov čakám, mi stačí aj dobrý flek na zápas pod holým nebom,“ stálo v správe so smajlíkom.

Marián Bezák si hneď vybavil jeden zo smolných momentov kariéry.

„Nepamätám si už presne proti komu sme hrali. Zakladali sme akciu. Chcel som o mantinel vyhodiť puk do útočného pásma, ale nabral som ho trochu viac a vyletel von. Do priestorov, ktoré sme volali tuzexové miesta, lebo z nich bolo všetko vidieť.

V tom čase ešte neboli okolo klziska plexisklá a vyhodený puk zasiahol jednu diváčku rovno do čela. Hneď som sa naklonil ponad mantinel a ospravedlnil sa. Bola to celkom silná rana, pani krvácala,“ opisoval niekdajší československý reprezentant.

Odvtedy sa videli už mnohokrát. Ich stretnutie sa vždy začne klopkaním na čelo a končí úsmevom.

Lekár Slovana: Treba šiť

Tou diváčkou bola Emília Koišová. Odjakživa bola športová fanúšička, slovanistka. Z Kuklova na Záhorí chodievala do Bratislavy na zápasy hokejového a futbalového Slovana už ako stredoškoláčka.

V hľadisku nechýbala ani počas pamätnej majstrovskej sezóny 1978/79. To už mala zopár týždňov po svadbe.

„Bolo to 3. novembra 1978, Slovan hostil Brno a vyhral 7:5,“ spustí pani Milka. Aj po vyše štyridsiatich rokoch si pamätá na každý detail.

„Sedávali sme v prvom rade, meter od mantinelu. Aj v ten večer. Na kolenách mala som mala šesťročného synovca. Obranca Jožko Bukovinský vyhadzoval od bránky puk a Marián Bezák ho niekde pri červenej čiare tečoval. Bol to zlomok sekundy.

Vedela som, že puk vyletel von a niekoho trafil, ale v prvom momente som si ani neuvedomila, že mňa… Hneď ma ratovali novinári sediaci vedľa - Ondro Trubačík, Martin Sládek, Gabo Zelenay mi podával vreckovku.

Vedľa sediaca kamarátka si vzala synovca Vilka. Aj dnes ma mrazí pri predstave, že bol tak blízko… Tímový lekár Slovana Laco Ölvecký si ma prezrel a skonštatoval, že treba šiť.“

Bezák splatil dlh

Zo štadióna ju odviezla sanitka do nemocnice na Mickiewiczovej ulici, kde najskôr skontrolovali, či nemá poškodené oko.

Potom jej na chirurgii zašili ranu troma stehmi a zalepili. Z nemocnice vyrazila trolejbusom naspäť na zimák a tretiu tretinu už sledovala znovu z hľadiska.

„Na druhý deň prišiel za mnou do práce športový fotograf Janko Súkup. Poznali sme sa, fotil nám svadbu. Podal mi tri fotografie.

Bol na zápase a keď si všimol, že nejakú diváčku zasiahol puk, cvakol spúšť. Keď večer doma vyvolával fotky, zistil, že som to bola ja,“ hovorí Emília Koišová.

Na konci sezóny 1978/79 si priamo na štadióne vychutnala majstrovské oslavy.

Slovan s najnebezpečnejším útokom v súťaži (bratia Marián Peter a Anton Šťastní), brankárom Sakáčom, obrancami Kuželom či Bukovinským, ale aj mladými puškami Rusnákom, Jaškom, Bezákom či Pašekom, získal prvý a jediný československý titul.

Na Slovan chodí pani Milka dodnes. Drukovať bude aj cez víkend na Tehelnom poli, kde Slovan vo veľkom derby pod holým nebom hostí Košice. Marián Bezák splatil svoj dlh.

Sportnet je mediálny partner Kaufland Winter Games 2023