Hudáček reaguje: Vždy som bol proti vojne na Ukrajine a ničím som nepodporil ruský režim

"V súvislosti s udalosťami posledných dní a negatívnou mediálnou kampaňou, ktorá je proti mne vedena, chcem týmto stanoviskom uviesť veci na pravú mieru a vyvrátiť tie najhoršie lži a nezmysly. Robím tak najmä kvôli svojej rodine a mojim deťom, ale aj s ohľadom na kohokoľvek iného, kto by sa mohol v podobnej situácii veľmi ľahko ocitnúť.

V prvom rade chcem jasne a dôrazne prehlásiť, že som a vždy som bol úplne jednoznačne proti vojne na Ukrajine. Rovnako tak chcem úplne jednoznačne zdôrazniť, že som nikdy, verbálne, ani žiadnym gestom ani ničím iným nevyjadril podporu ruskému režimu. To je holý fakt a snaha podsúvať mi čokoľvek iné, je účelová manipulácia.

Samozrejme, v niekoľkých rozhovoroch som sa vyjadroval k môjmu osobnému životu v Rusku, ktorý som tak ako hokejista (spolu so stovkami ďalších hokejistov z Česka, Slovenska, Fínska, Švédska, Kanady atď.) viedol. Bol to život kvalitný a normálny, ktorý sa odohrával primárne v klube a s vlastnou rodinou, ako to v živote hokejistu býva všade na svete.

Napriek tomu som sa, bohužiaľ, stal obeťou nenávistnej kampane, v ktorej si ľudia typu pána Koreisa či Radosy vybíjajú svoje frustrácie na mojej osobe a pod zástavou strážcov falošnej morálky ničia životy a kariéry normálnych hokejistov. Keby išlo len o mňa, asi by som nad tým mávol rukou. Ja som svojím pôsobením dokázal, že hrať hokej viem, že sa vždy bijem za svoj tím, na ľade aj mimo neho odovzdávam to najlepšie, čo vo mne je a hlavne ctím zásady fair play. V športe aj v živote.

Bohužiaľ útoky na mňa prerástli z hokejového prostredia do celej spoločnosti a stali sa ukážkovým prípadom, ako je možné zničiť kariéru človeka a napríklad mu ukončiť pracovnú zmluvu, aj keď ju nijako neporušil. A to len kvôli domnelým názorom a evidentnému ohováraniu v médiách. V mojich 35 rokoch si s tým už viem poradiť, ale čo by niečo podobné urobilo s kariérou 20-ročného hokejistu, je zrejmé. Doba, keď ľudia boli za svoje i len domnelé názory vyhadzovaní z práce, nie je tak vzdialená a ja sa do nej určite nechcem vracať.

V roku 1989 si naši rodičia vybojovali demokraciu, slobodu slova a tak isto slobodu cestovať a žiť a pracovať v krajine podľa svojho rozhodnutia. Ja rešpektujem názory ostatných a veľmi si prajem, aby sa s podobným rešpektom pristupovalo ku všetkým. Aj k tým, ktorí na hranie v KHL či akúkoľvek inú prácu v Rusku majú odlišný názor.

Osobne poznám mnoho ľudí, ktorí aj v momentálnej situácii pracujú v Rusku – doktori, učitelia, právnici či podnikatelia. Síce nie sú pod takým mediálnym lynčom ako my hokejisti, ale bol by som veľmi nerád, keby napríklad doktor, ktorý lieči pacientov v Rusku, bol vyhodený z práce keď sa po nejakej dobe vráti na Slovensko či kamkoľvek inam. Pretože je to rovnaké, ako keby ste niekoho vyhodili len kvôli jeho rase, náboženskému presvedčeniu alebo sexuálnej orientácii, čo je v rozpore s Listinou základných práv a slobôd.

V mojom prípade je situácia o to absurdnejšia, pretože v roku 2022 som odišiel hrať do Kazachstanu, do tímu Barys Astana. Kazachstan je samostatným štátom, Astana jeho hlavným mestom. Samozrejme, klub hrá súťaž KHL aj proti množstvu ruských klubov. Ide však o kazašský klub a môj život v Kazachstane. Ak je toto dôvod k verejnému lynčovaniu, potom si myslím, že svet nie je v poriadku.

Preto prosím novinárov, hokejových odborníkov, komentátorov a významné hokejové osobnosti, aby dôkladne zvážili, čo píšu a hovoria, pretože to má obrovský dopad. Slovo mnohokrát raní viac ako fyzické násilie. Využite svoju verejnú silu na šírenie pozitívnych vecí a nie na šírenie nenávisti, lží a ohovárania.

Pôvodne som chcel nad celou touto podivnou mediálnou kauzou mávnuť rukou a nekaziť si čas podobnými toxickými fanatikmi, ako sú páni Koreis či Radosa. Ale po tom, čo prišla s plačom domov aj moja malá dcéra, som svoje rozhodnutie zmenil a rozhodol sa brániť. Ako týmto verejným prehlásením, tak aj právnou cestou. Zlu, ohováraniu aj obyčajným lžiam a manipuláciám je nutné sa brániť. A ubezpečujem pána Radosu, že vysúdené peniaze venujem na dobročinné účely."

Július Hudáček