MICHALOVCE. Keď hráči Michaloviec po prvý raz sumarizovali práve skončenú sezónu, hľadali východisko zo smútku. Emócie boli príliš silné na objektívne zhodnotenie ročníka.
Hrdosť? Príde na ňu čas. Ale bezprostredne po vypadnutí v siedmom semifinále sa v tvárach “líšok” zračilo hlavne sklamanie.
Dukla Michalovce klopala na bránu finále. Tím, ktorý postúpil z ôsmej priečky po základnej časti, sa dostal až šokujúco ďaleko. Hnala ich eufória a nový tréner s tímom dokázal zázraky.
“Pred play off by na nás nikto nestavil ani deravý groš,” povedal kapitán Vladimír Mihalik. “Je to sklamanie. Som však hrdý na toto mužstvo, na to, čo zo seba dokázalo vyžmýkať v poslednom období.”
Spása menom Kúdelka
Sezóna jediného zemplínskeho extraligového klubu mala ďaleko od ideálu. Lepšie obdobia negovali zlé, série výhier sa striedali so šnúrami porážok.
Na hráčov vplývali faktory, ktoré nevedeli ovplyvniť. Museli si viackrát zvykať na nové tváre v mužstve či v kabíne. Klub dvakrát vymenil hlavného trénera.
Až ten tretí bol kľúčom k úspechu. Peter Kúdelka sa prišiel do Michaloviec posunúť, nabrať nové skúsenosti. Za dva mesiace v najvyššej slovenskej súťaži si získal ohromný rešpekt, vybudoval si meno a vybojoval novú zmluvu.