BRATISLAVA. O reprezentačnej pozvánke sa dozvedel, keď nakupoval s rodičmi v obchode vo Fínsku. Správu mu oznámil do telefónu hlavný tréner Vladimír Országh.
Alex Čiernik sa prvýkrát dostal do seniorskej nominácie, debutovať môže v krajine, kde sa narodil a hokejovo vyrástol. Nie je to Slovensko, ale Nemecko.
„Tam sa to všetko začalo," hovorí v rozhovore pre Sportnet.
Syn bývalého slovenského reprezentanta Ivana Čiernika strávil detstvo na nemeckých zimných štadiónoch.
Hokej mu bol odmalička prirodzeným prostredím. Zatiaľ čo otec hrával v DEL, malý Alex sa učil korčuľovať, nosiť výstroj a nasávať atmosféru kabíny.
„Pamätám si, ako som sledoval otca aj na Nemeckom pohári. Chodili sme sa s rodinou pozerať na jeho zápasy," spomína.
Alexova cesta do reprezentácie nebola priamočiara. Z Nemecka odišiel ešte ako tínedžer, keď sa rodina rozhodla presťahovať do Švédska, kde videli lepšie podmienky pre rozvoj mladého hráča.
Až na severe Európy sa z chlapca so známym priezviskom stal sebavedomý útočník s vlastnou identitou.
Meno Čiernik sa vrátilo do reprezentácie po 15 rokoch. Kým v roku 2010 nastupoval hráč s takým priezviskom na slovenskom drese ako skúsený harcovník, dnes bude jeho menovec zbierať cenné skúsenosti.
„Keď som videl, akí hráči sú v nominácii, potešilo ma to a som vďačný, že si tréneri myslia, že tam patrím," hovorí Alex Čiernik s pokorou. Jeho cieľom bude ukázať sa a najmä sa niečo naučiť.
Syn Ivana Čiernika
Alex Čiernik sa narodil 8. októbra 2004 vo Wolfsburgu. Pre jeho otca Ivana to bola prvá z piatich nemeckých zastávok po tom, čo sedem sezón strávil v zámorí.
Z Nitry sa dokázal prebojovať až do NHL. Hoci väčšinu času hrával v AHL a vtedajšej IHL, za Ottawu a Washington nastúpil na 89 zápasov.
V Nemecku si vybudoval povesť spoľahlivého a produktívneho krídelníka. Prežil tam najlepšie časy kariéry.
Bolo celkom prirodzené, že k hokeju privedie aj svojich dvoch synov - Samuela a Alexa. Starší Samuel nebol ako hráč veľmi úspešný, skončil už pred niekoľkými rokmi. Teraz sa venuje trénerstvu.
Mladší Alex pokračuje v šľapajách otca, ktorý je pre neho vzorom aj mentorom. Odmalička mu pomáhal a trénoval s ním.
Hovorí, že otec mu v kariére veľmi pomohol. Obracia sa na neho vždy, keď je to potrebné. Aj v ťažších momentoch.
„Kto pozná otca, vie, že veľa toho nenahovorí. Ale keď ide o hokej, vždy poradí. Sleduje každý môj zápas."
Byť syn bývalého slovenského reprezentanta a hráča NHL prináša nielen výhody, ale aj úskalia. Alex si to uvedomoval od prvých hokejových krokov. V Nemecku, kde začínal, ľudia jeho priezvisko dobre poznali.
„Bol na mňa väčší tlak, lebo som bol syn Ivana Čiernika," dodáva. Pre mladého hokejistu bolo náročné to prijať, no čím je starší, tým menej to rieši.
Po otcovej kariére sa rodina rozhodla pre novú kapitolu. Keď mal Alex trinásť, spoločne sa presťahovali do Švédska. Dôvod bol jasný – krajina je známa špičkovou prácou s mládežou.
Prvé dni v novej krajine mu uľahčila náhoda – stretol Dalibora Dvorského. Spolu trávili veľa času a neskôr vytvorili silnú kamarátku dvojicu.
Čiernik prešiel v krajine všetkými juniorskými kategóriami, strávil tam celkovo sedem rokov. V sezóne 2020/21 si zahral aj seniorský hokej v druhej najvyššej súťaži.
Popri hokeji dozrieval, nielen ako hráč, ale aj ľudsky. Okrem nemčiny sa naučil aj po švédsky a zvykol si, že sever Európy je jeho domov. Ale až druhý.
Hoci je rodák z Nemecka a väčšinu doterajšieho života býval vo Švédsku, je hrdým Slovák.
Z Fínska bol frustrovaný
Čiernikov talent si všimli aj v zámorí. V roku 2023 ho draftovala Philadelphia v 4. kole zo 120. miesta.
Už pred výberom do NHL hovoril, že by rád prekonal otca. To sa mu podarilo, Ivan Čiernik prešiel draftom v roku 1996 až z 216. pozície.
Zámorskú zmluvu ešte nemá, no vlani si vyskúšal nižšiu AHL. Aj keď odohral len tri zápasy, považuje ich za veľmi cennú skúsenosť.
Mohol sa konfrontovať s hráčmi, ktorí už majú skúsenosti z NHL, videl zblízka tempo, intenzitu aj nároky profesionálneho prostredia.
Aj v zámorí sa jeho cesta preťala so slovenským kamarátom. Proti farme St. Louis, kde nastupoval Dvorský, odohral prvý zápas v AHL.
Pred aktuálnou sezónou sa rozhodol pokračovať v Európe. Švédsko vymenil za Fínsko a upísal sa klubu Lahti Pelicans. K rozhodnutiu mu pomohol aj fakt, že ho trénuje Sami Kapanen, niekdajší hráč Philadelphie.
Sna zahrať si v NHL sa nevzdáva, hoci má od neho relatívne ďaleko.
„Povedali mi, aby som sa teraz sústredil na Fínsko. Je to jedna z najlepších líg v Európe a skvelá škola pre mladého hráča. Uvidíme, čo prinesie čas," hovorí Čiernik.
Aj keď vo Fínsku dostal potrebný priestor, vstup do ročníka nemal ideálny. „Všetko bolo nové, aj liga je o úroveň vyššia. Nebol som na to psychicky úplne pripravený. Postupne som sa do toho dostal a teraz už cítim, že idem správnym smerom."
Za Pelicans odohral 18 zápasov, počas ktorých zaznamenal jeden gól a dve asistencie. Fínska liga je zodpovedná, a je náročné sa v nej ofenzívne presadiť.
Produktivita trápi aj Čiernika. V rozhovore dokonca použil slovo frustrácia.
„V AHL som mal pocit, že je tam viac priestoru, hráči sú mladší. Vo Fínsku sú skúsenejší a fyzicky zdatnejší, takže je to pre mňa veľká škola. Ale práve preto som tam chcel ísť, aby som sa to naučil. Ak sa dokážem presadiť tam, verím, že sa raz presadím aj v NHL."
Svoje zohrali aj faktory mimo ľadu - iná krajina, iní ľudia, iná atmosféra. „A fínština? To sa nedá naučiť. Je oveľa ťažšia ako švédčina," hovorí Čiernik s úsmevom.
Dvorský? Najlepší center
Reprezentačný dres si neoblečie prvýkrát. Čiernik patrí k silným ročníkom 2004 a 2005, ktorý Slovensku priniesol viacero talentov.
Prešiel mládežníckymi výbermi Slovenska a z turnaja Hlinka Gretzky Cup má striebornú medailu, čo je najväčší juniorský úspech partie okolo Šimona Nemca či Juraja Slafkovského.
„Boli sme skvelá partia, takže na tie časy spomínam s radosťou," vraví Čiernik. Rád by si zážitky s kamarátmi raz zopakoval aj v seniorskej reprezentácii. Z ročníka 2004 je už ôsmy hráč, ktorý sa predstavil aj v „áčkovom" výbere.
Zo všetkých spoluhráčov si najviac rozumel s Dvorským. Od čias vo Švédsku sa stali dobrými priateľmi. Aj v reprezentácii boli spolubývajúci. Často spolu hrávali v jednom útoku, Dvorský ako center, Čiernik ako krídelník.
A ako by ho opísal? „Skvelý hokejista. Najlepší stredný útočník, s akým som mohol hrať. Ale hlavne je to super chalan."
Jeho hokejové kvality vystihol jednou vetou. „Keď vystrelil, z desiatich pukov deväť letelo do brány, stačilo mu iba dobre prihrať."
Dvorského cestu v NHL pozorne sleduje. S útočníkom St. Louis si často píše a telefonuje. Aj keď pre časový posun nestíha sledovať každý jeho zápas, dôležité momenty mu neujdú.
„Písali sme si, keď ho povolali hore, a bolo vidno, že sa veľmi teší. Má toho teraz určite veľa, ale užíva si to – a zaslúžene."
