Slovenský brankár ADAM GAJAN zažíva výborný vstup do sezóny NCAA. V drese University of Minnesota-Duluth, kde pôsobí druhý rok, patrí medzi najlepších gólmanov súťaže. 

Formu potvrdzuje aj ocenenie brankár týždňa, ktoré získal už druhýkrát za posledný mesiac a štvrtýkrát v kariére.

V tíme si zároveň stihol vybudovať povesť neprehliadnuteľného nielen výkonmi, ale aj svojím humorom.

Ako prezradil jeden zo spoluhráčov, „po každom zápase dostane nejakú cenu a my už sme unavení z jeho slovenského prízvuku, ktorý musíme stále počúvať.“

Gajan tvrdí, že hokej si teraz viac užíva. „Našiel som balans, o ktorom mi ľudia hovorili dlhé roky, no musel som na to prísť sám v správnej chvíli."

V úvode sezóny ste sa dostali do skvelej formy. Priemerne inkasujete za zápas iba niečo vyše jedného gólu a úspešnosť zákrokov máte na hranici 94 percent. To sú viac než dobré čísla. Ako to vnímate? 

Je to skvelý začiatok sezóny. Myslím si, že veľa vecí sa zmenilo v porovnaní s minulým rokom, čo sa ukazuje aj na výsledkoch. Zmenil som sa ja, ale aj veci okolo mňa. Myslím si, že teraz všetko funguje tak, ako by malo. 

Čo sa zmenilo v porovnaní s minulým rokom? 

V lete som na sebe urobil veľa roboty. Zmenil som štýl, akým chytám, pričom mi veľmi pomohol Dušan Vlk, môj brankársky tréner na Slovensku, s ktorým som bol trikrát do týždňa na ľade. 

Taktiež sa zmenila dosť veľká časť tímu. Myslím si, že sme lepší tím na ľade, ale najmä aj mimo ľadu, sme lepšia partia. Veci proste fungujú lepšie ako pred rokom. Z toho prostredia mimo ľadu sa to prenieslo aj na ľad.

Hovoríte, že ste zmenili štýl. Akým spôsobom?

Začal som sa sústrediť na pokoj, keďže všetci mi hovoria, že som až veľmi rýchly. Snažím sa viac držať v bráne, byť pokojnejší a čítať hru - vedieť, čo sa stane, ešte predtým, ako sa to stane.

Dôležité je udržať si pokoj a sebavedomie. Naozaj nemusím všade „lietať", pretože som dosť rýchly na to, že keď rýchlosť budem potrebovať, tak ju viem použiť. Ide o to, byť pokojnejší, držať sa hlbšie v bráne a byť stále v dobrej pozícii.

Váš spoluhráč Max Plante hovoril, že ste kabíne neustále opakovali, že v tejto sezóne budete oveľa lepší než vlani. Kedy ste nabrali potrebné sebavedomie?

Minulá sezóna nebola ideálna a tiež som nemal okolo seba úplne najlepšie prostredie. Cez leto som si uvedomil veľa vecí a zapracoval som sám na sebe. Okrem toho aj veci okolo mňa sú oveľa lepšie ako pred rokom – od školy až po spoluhráčov.

Taktiež je veľmi dôležité mať dobrých brankárskych partnerov, čo pred rokom vôbec nebolo, ale teraz je to super. Tie malé detaily mimo ľadu sa prenesú aj na ľad.

V miestnych zámorských médiách som sa dočítal, že vám do značnej mieri pomohlo aj to, že ste začali hrať golf. Ako ste sa dostali k tomuto športu?

V Amerike hrá golf v podstate každý od detstva, čo na Slovensku nie je veľmi bežné. Keď som prišiel do Spojených štátov pred štyrmi rokmi, spoluhráči chodili hrať, ale ja som s nimi nechodil, lebo som nevedel ani trafiť loptičku. 

Postupne som si k tomu našiel cestu. Na konci minulej sezóny, keď som sa v golfe trochu zlepšil, ma to začalo baviť.

V lete som začal hrať častejšie a išlo mi to veľmi dobre. Dokonca lepšie, ako som očakával. 

Veľmi sa z toho teší Janko Lašák, pretože jeho golf veľmi baví. Od 14 rokov mi hovoril, že si musím nájsť niečo iné ako hokej a nikdy som nič také nemal. Takže teraz je on spokojný a ja mám nové hobby.

Ako si počínate v konkurencii spoluhráčov? Dokážete byť najlepší, podobne ako v hokeji?

Úplne na vrchole nie som, keďže ja to hrám len zopár mesiacov, zatiaľ čo chlapci to hrajú od detstva. Niektorí dokonca začali skôr ako s hokejom. 

Zo začiatku som vôbec nebol konkurencieschopný, lebo som nevedel, akú palicu mám použiť a ako udrieť.

Teraz však s nimi môžem hrať a som pomaly na rovnakej úrovni, čo ma prekvapuje, že som takú úroveň dosiahol za pár mesiacov. Baví ma to a teraz hrám oveľa viac golf ako hocikto z tímu.

V Minnesote zvykne byť počas zimy dosť chladno. Čo budete robiť, keď nebudete môcť hrať golf vonku?

To bude problém. Hral som túto nedeľu, čo bolo asi poslednýkrát, pretože hoci bolo krásne počasie, je už dosť zima a bude len chladnejšie.

Vonku už asi hrať nebudem, ale začal som hrať doma v obývačke, postavil som si také bariéry. Dúfam, že nerozbijem televízor (smiech). Golfové simulátory sú všade, takže to bude zrejme jediná možnosť, ako môžem pokračovať v hraní golfu aj v zime. 

Hovorili ste, že v bránke potrebujete častokrát spomaliť. Golf pôsobí ako pokojný šport. Darí sa vám prenášať pokoj z golfového ihriska aj na ľad?

Áno, je to v podstate taký relax. Hokej je veľká záťaž na telo, takže po zápase nemám silu hrať iný šport. Keďže sa golfe veľmi neunavím, pomáha mi prísť na iné myšlienky. Z tohto pohľadu je to naozaj dôležité. 

Útočník Juraj Pekarčík vlani v rozhovore spomínal, že na upokojenie používa dýchaciu techniku Wima Hoffa. Neskúšali ste niečo podobné aj vy? 

Áno, poznám to aj ja a snažím sa to robiť skoro každé ráno. Asi od minulého leta som to začal robiť pravidelne. Myslím si, že dychové cvičenia, meditácie a vizualizácia sú veľmi dôležité, robím tieto veci každodenne. 

O vás je známe, že ste hokeju obetovali všetko a nemali ste voľný čas. V športovej terminológii sa hovorí, že koľko do tréningu, toľko do regenerácie. Učíte sa teraz viac oddychovať?

Áno, vždy som dával hokeju veľa, ale zodpovedne som pristupoval aj k regenerácii. Minulý rok som bol na štadióne niekedy aj 10 hodín denne – trénoval som, robil veci navyše, ale zároveň som sa venoval aj regenerácii. 

Tento rok som stále na štadióne jeden z posledných, ale už to nie je desať hodín (smiech). Snažím sa manažovať to, čo robím, aby som bol pripravený na zápasy, čo je najhlavnejšie.

Zmenil som aj zmýšľanie: prioritou pre mňa sú piatok a sobota a nezáleží na tom, koľko vecí spravím od pondelka do štvrtka. 

Sústredím sa na dobré opakovania a nie až tak na množstvo. Stále robím veľa vecí, ale oveľa lepšie ich manažujem ako pred rokom. 

Využívate služby mentálneho kouča alebo ste sa k tomuto procesu dostali samovzdelávaním?

Prvý kontakt s mentálnym oddychom a dychovými cvičeniami som mal počas kampov VTB, ktoré organizoval Janko Lašák. 

Teraz si to snažím manažovať sám a vyhovuje mi to. Môj brankársky kolega spolupracuje s jedným špecifickým mentálnym koučom, ktorý sa venuje prioritne brankárom. 

On má veľa vizualizácií, ktoré sú presne zamerané na hokejového brankára. Kolega mi ich poslal a to robím tiež takmer každý deň. 

Ak sa vrátime k hokeju, zdá sa, že tieto praktiky mimo ľadu vám pomáhajú k lepším výkonom. Máte sedem výhier z ôsmich zápasov. Ako hodnotia v klube vaše výkony?

Ako som už spomenul, prostredie v klube je neporovnateľne lepšie s minulým rokom a nálada je oveľa lepšia. Keď sa vyhráva, všetci sú spokojní, hlavne tréneri. 

Sme výborná partia a nie je to len o mne. Celý tím hrá výborne. Aj keď vyhrávame, chlapci stále hrajú správnym spôsobom. 

Jeden z vašich spoluhráčov žartoval, že po každom zápase dostanete nejakú cenu a že je unavený z vášho slovenského prízvuku, ktorý musí stále počúvať. Naznačuje to, že nálada v šatni je dobrá. 

Je to tak. Myslím si, že to je hlavný kľúč k úspechu, ktorý máme. Zmenili sa veci okolo mňa, no aj ja som sa zmenil. 

Pred rokom som bol možno príliš sústredený, ale teraz sa snažím si to viac užívať a aj sa baviť so spoluhráčmi. 

Našiel som balans, o ktorom mi ľudia hovorili dlhé roky, no musel som na to prísť sám v správnej chvíli.

Nerozmýšľam nad tým, že prečo som nebol taký dva roky dozadu. Presne to prišlo tak, ako to malo prísť. Stále som robil veci, ktorým som veril, že sú pre mňa najlepšie, a teraz to funguje, takže dúfam, že to takto bude pokračovať.

Môžeme očakávať od vás prelomovú sezónu? 

Začiatok je super, presne taký, ako som si ho predstavoval. Ale sezóna je dlhá a osem zápasov je v podstate nič. 

Sústreďujem sa na maličkosti, aby som mal dnes dobrý tréning. Hoci už rozmýšľam nad týmto víkendom, ale nesnažím sa pozerať príliš ďaleko. 

Teraz budeme hrať prvý zápas v našej konferencii na štadióne, kde býva najlepšia atmosféra v celej NCAA.

Okrem toho moji rodičia prídu prvýkrát, odkedy som v Amerike. Takže sa sústredím len na tento víkend.

To, že si hokej teraz užívate, naznačuje aj video s vaším zákrokom v zápase proti Bemidji State. Z bránky ste vyšli takmer na modrú čiaru, podobne ako to robil Dominik Hašek v časoch najväčšej slávy. Môžu sa fanúšikovia tešiť na podobné kúsky? 

Puk prešiel cez nášho obrancu a z môjho pohľadu to vyzeralo naozaj rýchlo, aj keď v skutočnosti to tak nebolo. 

V tom momente bolo dôležité, že som neváhal a rozhodol som sa, že idem. Našťastie som to stihol a puk sa dobre odrazil. 

VIDEO: Zákrok Adama Gajana

Chlapci si z toho robili srandu, že to bol jeden z najlepších momentov, ktoré kedy videli, a že ich to motivovalo. 

Ja som to tak nevnímal, ale na videu to vyzeralo celkom smiešne. Dúfam, že cez sezónu nebudem musieť robiť veľa takýchto vecí.

Vaše dobré výkony si určite všimlo aj Chicago, ktoré vás draftovalo do NHL. Máte od klubu nejakú spätnú väzbu?

Áno, ale nie je to nič špeciálne. Chicago v posledných rokoch investovalo veľa peňazí do ľudí, ktorí sa starajú o mladých hráčov, pretože v najbližších rokoch nemajú ambíciu vyhrať Stanleyho pohár. 

Najdôležitejší pre mňa je brankársky skaut. Je super, že je to ten istý človek, ktorý ma draftoval, a teraz je to môj development goalie coach (tréner pre rozvoj brankárov, pozn. red.). 

Často s ním komunikujem a rozprávame sa spolu aj s mojím trénerom, aby som robil veci, ktoré oni chcú. 

Taktiež som v kontakte s mentálnym trénerom Chicaga, s kondičným trénerom či výživovou poradkyňou. Stále mi v mnohých veciach pomáhajú. 

Dá sa teda povedať, že s vami komunikujú počas celej sezóny?

Áno, v podstate každý týždeň.

V Chicagu ste absolvovali aj predsezónny rozvojový kemp. Aké dojmy ste z neho mali?

Bol to už môj tretí kemp. Bolo to super, pretože som tam bol jediný brankár. Trénovali so mnou štyria tréneri, riešili sme, čo musím zlepšiť. Takéto tréningy som mal tri alebo štyri. 

Chicago má veľa talentov a sme výborná partia. Veľa chlapcov je už v AHL, napríklad aj Maťo Mišiak. Chicago sa zameriava na teambuilding, aby sa chlapci lepšie spoznali, čo je super.

Preberali ste s klubom vašu budúcnosť a ich plány?

Nezameriavam sa na to ja, ani oni. Beriem to tak, že sa musím sústrediť na to, kde som teraz. Keď budem chytať dosť dobre na tejto úrovni a budem pripravený, pôjdem na vyššiu. 

Klub sa neponáhľa a ani ja nie. Snažím sa chytať čo najlepšie. Keď budem pripravený na ďalší krok, určite to príde. 

V minulosti ste v súvislosti s neúspešnými juniorskými šampionátmi spomínali, že ste v kariére ešte nič poriadne nevyhrali. Poháňa vás táto motivácia aj teraz v NCAA? 

Samozrejme, pred každou sezónou mám veľké ciele. Pred rokom som nad tým možno rozmýšľal viac. Nechcem povedať, že som mal veľké oči, ale určité očakávania som mal. 

Teraz vidím, že aj chlapci viac hovoria o úspechu, keďže máme najlepší štart od roku 2010, kedy Duluth v podstate vyhral celú NCAA. Ja však tento rok vôbec nad tým neuvažujem.

Snažím sa sústrediť len na najbližší zápas. To je spôsob, ako sa tam dostaneme. Koniec sezóny v NCAA je turnaj 16 tímov. Po jednej prehre ste von, no stačí vyhrať štyri zápasy a vyhrali ste všetko. 

V univerzitnej lige nezáleží úplne na tom, koľko zápasov vyhráte v play-off, ako to je napríklad v NHL. Takže sa nad tým ani nesnažím rozmýšľať, nemá to zmysel.

Hovorí sa, že podmienky v NCAA sú porovnateľné s AHL či dokonca s niektorými klubmi v NHL. Aké máte zázemie vo vašom tíme? 

Šatňa a celé zázemie je naozaj super. Máte všetko, čo je potrebné – od kustódov až po doktorov. Najväčší rozdiel s juniorským hokejom je pre mňa medical care, teda to, ako sa o vás starajú pri zraneniach.

Od tohto roku môžu byť študenti v NCAA platení. Máte aj vy nejakú finančnú odmenu za výkony? Ako sa to rieši na vašej univerzite?

Všetci spoluhráči sme niečo dostali, ale na väčších školách sú odmeny vyššie ako u nás. Naša škola nemá veľa peňazí a musíme bojovať o výstroj, čo je pre mňa priorita.

Mám najlepšie štipendium, aké môžem mať, plus niečo navyše. Nestojí ma to nič a ešte aj ušetrím dobré množstvo peňazí. Ale nie je to tak, že by som zarábal.

Univerzitná liga od tejto sezóny povoľuje príchod hráčov z kanadských junioriek. Cítite, že sa tým zvýšila kvalita súťaže?

Aj my máme jedného nováčika z Kanady, ktorý je výborný obranca. Myslím si, že to kvalite NCAA len pomôže.

Popri hokeji v Spojených štátoch aj študujete. Čomu sa venujete v škole?

Škola nie je pre mňa priorita, skôr ma zaťažuje (smiech). Snažím sa vyberať si čo najľahšie predmety, ktoré mi zaberajú čo najmenej času, len aby som sa cez to dostal. Napríklad, minulý rok, ale aj tento, mám keramiku (smiech). 

Školský rozvrh je oveľa ľahší ako pred rokom, čo je veľké plus. Navyše, billet mama (mama z hostiteľskej rodiny, u ktorej hráč býva počas pôsobenia v zámorí, pozn. red.) z Chippewy, kde som hral juniorku, mi veľmi pomáha so školou. 

Vďaka nej sa môžem viac sústrediť na hokej, čo je tiež výsledkom toho, ako sa mi darí.

Plánujete dokončiť univerzitu alebo je vašou prioritou hokej? 

Vôbec nerozmýšľam nad skončením tejto školy, pretože som tu preto, aby som hral hokej a dostal sa na vyššiu úroveň. Snažím sa sústrediť len na prítomnosť a chytať čo najlepšie. Nemám cieľ dokončiť školu, čo sa stane na konci sezóny, uvidíme.

Rozhovor sme si dohodli na 10:00 vášho času. Ako vyzerá bežný deň hokejového brankára na americkej univerzite?

Náš rozvrh sa mení každý semester. Tento semester trénujeme poobede a doobeda máme školu, aj to nie každý deň. V pondelok a stredu ráno chodím do školy. Utorky nemám žiadny predmet, takže mám viac času ráno. 

Hneď po rozhovore pôjdem na štadión, kde budeme mať ľahký tréning v posilňovni a neskôr na ľade. Potom si spravím potrebné veci: oddych, saunu, ľadovú kaďu a pôjdem domov.

Spomínali ste billet family. Bývate teraz mimo rodiny, alebo akým spôsobom máte zabezpečené bývanie v USA? 

Na univerzitách sa býva so spoluhráčmi v domoch. Aktuálne bývam so štyrmi spoluhráčmi v staršom dome. Mám svoju izbu a delím sa o kúpeľňu s jedným spoluhráčom, čo je v pohode. Nie je to luxusné bývanie, ale dôležité je mať svoju izbu a priestor, čo máme.

Minnesota je považovaná za hokejový štát. Je to cítiť na tribúnach, chodí na zápasy veľa fanúšikov? 

Áno, určite. Bol to jeden z dôvodov, prečo som sem prišiel, keďže hokej je tu priorita, na rozdiel od iných väčších škôl, kde je prioritou futbal, podobne ako v celej Amerike. Je cítiť, že hokej je šport číslo jedna, hlavne v Minnesote. 

Z okolia mesta Duluth pochádza aj známy ultrabežec Scott Jurek. Vo svojich knihách často písal o krásnej prírode. Nájdete si čas aj na výlet niekam do minnesotských lesov? 

Počas sezóny nie je veľa času. Ale určite v knihe spomenul aj to, že je tu veľká zima. O chvíľu bude možno aj mínus 30, čo sa mi veľmi nepáči. 

Keď som pred rokom išiel 10 minút pešo do školy pri takejto teplote, nebolo to ľahké (smiech). Neteším sa na to, ale je to súčasť toho, kde hrám hokej. 

Duluth je ale krásne mesto postavené do kopca, a hneď dole je obrovské jazero. Príroda je tu naozaj pekná.