If you can dream it, you can do it. Ak o tom vieš snívať, dokážeš to aj uskutočniť.
Keď sa zblízka zadívate na moju masku, uvidíte tam napísanú túto vetu. Nevidím do budúcnosti. Neviem, či vyhrám Stanley Cup, neviem, či sa stanem najlepším brankárom NHL a získam Vezinovu trofej. Ale snívam o tom a to je dobrý základ. Len tak sa to môže stať.
Inšpirovalo má aj tímové motto v Chippewe, ktoré hovorí, že hocičo menej ako všetko nestačí. Vždy je treba vydať zo seba všetko. Vtedy prídu výsledky, aj keď to nikto nečaká.
A to definuje mňa, aj moju doterajšiu kariéru.
Meno Adam Gajan ešte pred rokom skoro nikto nepoznal. Dnes mi niektorí novinári predpovedajú šancu umiestniť sa v prvom kole draftu a skoro denne komunikujem so skautmi z NHL.
Keď kompetentní skladali mužstvo, ktoré bude bojovať na MS do 20 rokov, nebol som v nominácii. Nakoniec som sa tam stal jednotkou.
Inšpiruje ma príbeh Sergeja Bobrovského. Nikdy nebol draftovaný a nakoniec vyhral dve Vezinove trofeje. Úprimne verím, že nejde o talent, ktorý ste dostali do vienka. Drina je stonásobne dôležitejšia.
Na Slovensku som nemohol zostať
Kariéru hokejistu som si vysníval už v útlom detstve. Od dvoch rokov som obdivoval brankárov a chcel sa tiež stať jedným z nich.
Moja cesta sa začala v Poprade. Na korčule som sa postavil, keď som mal štyri-päť rokov a už od siedmich rokov, teda skôr ako väčšina, som stál v bránke.
Odvtedy sa môj život točí okolo športu. Rád si zahrám aj futbal, florbal či stolný tenis. Keby mi to nevyšlo s hokejom, skúsil by som iný šport. Ani neviem, po kom mám túto povahu. Mám aj brata, ktorý si rád zahrá hokej, ale nesúťažne. Mama je z toho celkom šťastná, často sa smeje, že keby mala dvoch brankárov, nemala by v aute dosť miesta na výstroj.
V Poprade sme boli dobrý ročník. Som z tej istej vekovej kategórie ako Filip Mešár. Trochu to bolo na škodu, keďže na Slovensku nie je veľká konkurencia. Ako brankár som to pocítil. Hoci sme často vyhrávali rozdielom tried, päť striel za zápas ma nikam neposunie. Už od mlada som vedel, že chcem napredovať nie výhrami, ale počtom zákrokov.
V tomto smere bol pre mňa lepší Bardejov, kde som tiež pôsobil a počas jedného stretnutia som musel riešiť občas aj osemdesiat striel. Dve sezóny som odchytal v Liptovskom Mikuláši v stredoslovenskej lige, ktorá bola vyrovnanejšia.
V štrnástich rokoch som bol zopár mesiacov vo Fínsku a potom som dva roky chytal v Skalici. Tie roky boli pre moju kariéru skvelé. Pripravilo ma to na to, čo sa stalo v minulej sezóne a nemôžem si vynachváliť prácu s trénerom Dušanom Vlkom. Asi nikto ma hokejovo neposunul tak, ako on.
Poviem to na rovinu. Ak by som bol neodišiel z Popradu, neverím, že by sa stali veci, ktoré sa stali.
Vedel som ale, že na Slovensku nemôžem zostať.
