Utorok, 27. júla, 2021Meniny má Božena

Tajná operácia zlákala Rusov do afganskej pasce. Do OH vstupovala politika

Otvorenie OH 1980 v Moskve. (Autor: Ján Súkup)
Prémiový obsah
Sportnet|17. júl 2020 o 14:00

Jazdeckej šampiónke pomohol Niki Lauda.

Otvorenie OH 1980 v Moskve. (Autor: Ján Súkup)

BRATISLAVA. Olympijská vrchnosť neraz narážala na svetskú moc a zavše zrazila opätky. Pred štyrmi desaťročiami si však postavila hlavu.

Čo je veľa, to je veľa: americký prezident James Carter po vstupe sovietskych vojsk do Afganistanu nedal ultimátum len Kremľu, ale aj Medzinárodnému olympijskému výboru (MOV).

Hry XXII. olympiády žiadal z Moskvy preložiť alebo zrušiť, inak vyzve na ich bojkot. A aj vyzval.

Nedopadlo to, ako si predstavoval, dopadlo to horšie: degradoval dve olympiády. Po moskovskej aj nasledujúcu v Los Angeles. V ére studenej vojny obom veľmociam vládli horúce hlavy, ktorým pramálo záležalo na športovcoch.

Francúzsky barón Pierre de Coubertin narazil na politikov už pred zmŕtvychvstaním olympiád v Aténach 1896. Hneď kvôli prvej padla vláda.

Len čo dorazil pod Akropolu s ponukou, aby modernú formu antických hier predstavila svetu krajina, ktorá ich zrodila, vyhľadal ho grécky ministerský predseda Charilaos Trikupis a oznámil mu, že krajina je zadlžená a nezvládne rolu, ktorú jej mieni zveriť. Vzápätí kráľovi Jurajovi I. pohrozil demisiou.

„Nútil ho, aby volil medzi ním a svojím synom, korunným princom Konštantínom I., ktorý viedol organizačný výbor. Kráľ nad demisiou pokojne vyslovil ľútosť a Trikupis rozhorčene odišiel zo scény,“ spomínal Coubertin.

Na bankete po premiére monarcha vyslovil želanie, aby sa Atény stali stálym dejiskom hier, ale Francúz sa zahral na hluchého. Plánoval putovať s nimi po svete a keďže „vtedy nebolo nič ťažšie, ako prilákať na športovisko divákov“, v Paríži oslovil organizátorov svetovej výstavy 1900.

Neskôr priznal, že to bola chyba, lebo ponižujúce expovazalstvo pokračovalo aj v Saint Louis 1904 a v Londýne 1908 – „s výstavami sme sa rozišli až zásluhou Švédov v Štokholme 1912“.

Berlín 1936: prvá výzva na bojkot

Olympiády boli v prvopočiatkoch odkázané na podporu či aspoň zhovievavosť pomazaných hláv. Na prelome 20. a 30. rokov však vzrástli ich úroveň, popularita, návštevnosť aj biznis okolo nich.

Bojkotované hry

OH 1980 v Moskve

<>
  • Termín: 19. júl – 3. august 1980
  • Športovci: 5179
  • Počet krajín: 80
<>

OH 1984 v Los Angeles

<>
  • Termín: 28. júl – 12. august 1984
  • Športovci: 6829
  • Počet krajín: 140

Ďalší nárast čakal MOV od zimných a letných hier 1936, ktoré na jar 1931 pridelil Garmisch-Partenkirchenu a Berlínu. Začiatkom roku 1933 sa však v Nemecku dostal k moci Adolf Hitler a jeho nacistická strana NSDAP...

S výzvou na prvý bojkot v histórii zvnútra hnutia vyrukoval Ernest Lee Jahncke, podsekretár americkej vlády pre námorníctvo – a stálo ho to miesto v MOV. Návrh na jeho vylúčenie dal šéf piatich kruhov, belgický gróf Henry Baillet-Latour, ktorý mu zrátal aj jeho osem absencií na deviatich zasadaniach v období 1927 – 1936.

Jahncke nepresadil bojkot ani doma. „Hry patria športovcom, a nie politikom,“ vyhlásil Avery Brundage, predseda NOV USA, ktorý do Berlína doviedol 382-člennú výpravu a domov sa vracal ako nový člen MOV – o šestnásť rokov sa na dve desaťročia (1952 – 1972) stal dokonca jeho prezidentom.

Neúčasťou v roku 1936 hrozili viaceré krajiny, dvadsať sa chystalo na náhradnú, tzv. ľudovú olympiádu v Barcelone. Skôr než sa začala, v Španielsku vypukla občianska vojna a republikánsku vládu vymenila vojenská junta na čele s generálom Frankom, hispánskou obdobou Hitlera.

V Berlíne napokon chýbalo iba vojnou zachvátené Španielsko. Ostatných oponentov spacifikovali prísľuby kóšer hier od dvoch nemeckých členov MOV Theodora Lewalda a rytiera Karla von Halta, ktorým Baillet-Latour u Hitlera vyloboval zotrvanie na čele organizačných výborov OH a ZOH, hoci už mali napísané výpovede.

Führer sa prestal pretvarovať až po hrách, keď sa spolčil s Mussolinim na „osi zla“ Berlín – Rím, neskôr rozšírenej o Tokio, a v predstave zvrhlého sna o tisícročnej ríši nadradenej rasy rozpútal najtragickejšiu vojnu.

Zľava Henri de Baillet-Latour (šéf MOV), Adolf Hitler, Theodor Lewald (šéf organizačného výboru OH 1936) na berlínskej olympiáde v roku 1936. (Autor: WIKIMEDIA/BUNDESARCHIV)

Krvavé pólo v Melbourne 1956

Novoveké olympiády boli na pozvanie. Iniciátori svetových vojen mali stop: v Antverpách 1920 na listine neželaných hostí figurovali Nemecko (aj v Paríži 1924), Rakúsko, Maďarsko, Bulharsko a Turecko, v Londýne 1948 Nemecko a Japonsko.

Sprvu aj Taliansko, po dlhých diskusiách ho však z nej za „včasnú“ kapituláciu (v septembri 1943) vyškrtli.

V prvom polstoročí prevládali zákazy. Skutočné bojkoty eviduje až kronika melbournských OH 1956.

Prémiový obsah

Zamknutý obsah Sportnet.sk bude dostupný mesiac zdarma.
Stačí sa prihlásiť pomocou SME prihlásenia.

Ak ešte nemáte SME.sk účet, zaregistrujte sa

Súvisiace články