Slovenky za svetové zlato dostali tisícku, tepláky museli vrátiť

BRATISLAVA. Dnes sú to dámy po osemdesiatke, ktoré spomínajú na veľký turnaj. Nehrali v hale, ale vonku, na čiernej škvare, museli si zobrať dovolenku z bežnej práce.

Vtedajšie podmienky dnes pôsobia ako neľudské. Päť tímov sa delilo o jednu sprchu na internáte.

Za obrovský úspech, ktorý nemá v dejinách slovenskej hádzanej obdobu, vtedy zinkasovali tisíc korún na hlavu a modré tepláky.

Aj tie však vzápätí museli vrátiť, lebo im hrozili, že im strhnú z prémii tristo korún. 

Veronika Ilavská Schmidtová a Anna Čápová Ríšová boli v roku 1957 súčasťou reprezentácie Československa, ktorá na majstrovstvách sveta v Belehrade vybojovala zlato.

Doteraz sú jediné Slovenky, ktoré sa pýšia najcennejším kovom. Čápovú Ríšovú vyhlásili za najlepšiu brankárku svetového šampionátu.

Ako svetová veľmoc

Na Slovensku ju neskôr ocenili za najlepšiu hádzanárku 20. storočia. V sieni slávy nechýba ani Schmidtová, ktorá dopomohla k zlatu piatimi gólmi.

Ženská hádzaná prežívala u nás eufóriu hlavne v osemdesiatych rokoch minulého storočia.

V kádri z roku 1986, v ktorom si Československo vyhádzalo striebro, jasne dominovali Slovenky.

Ústrednou postavou bola Mária Ďurišinová, zrejme najznámejšia hádzanárka, ktorá na Slovensku vyrástla. 

V tom čase patrili naše medzi svetovú elitu. Aj na olympiáde 1988 siahali na medailu, nakoniec skončili piate. Podobné úspechy pre dnešnú generáciu pôsobia ako sci-fi. 

Po rozdelení federácie sa nástupníckymi krajinami s právom účasti na ďalšom svetovom šampionáte sa stali muži Česka a ženy Slovenska. 

Motivoval ich zázrak na ľade

Samostatný tím Slovenska si zahral na veľkom turnaji iba trikrát. Na majstrovstvách Európy 1994 skončili Slovenky posledné - dvanáste, na majstrovstvách sveta o rok neskôr boli dvanáste pri účasti 16 tímov.

Takmer dvadsať rokov trvalo, kým sa slovenské hádzanárky opäť dostali na veľký turnaj.

Pred siedmimi rokmi príjemne prekvapili, keď na európskom šampionáte postúpili zo svojej skupiny a nakoniec obsadili opäť dvanáste miesto zo 16.

Vtedy ich motivoval film Zázrak na ľade, ktorý bol nakrútený podľa skutočnej udalosti.

Hádzanárky Slovenska sa po 26 rokoch opäť predstavia na svetovom šampionáte, kde sa dostali vďaka voľnej karte. Pôvodne neuspeli v baráži o MS v dvojzápase so Srbskom.

Slovenky sú outsiderom

V prvom zápase na MS vo štvrtok (o 20.30 vysiela RTVS na Dvojke) vyzvú Maďarsko.

Následne ich v skupine čaká Nemecko a Česko. Ak by opäť zopakovali dvanáste miesto, bolo by to doslova neuveriteľné.

Všetky zápasy odohrajú v meste Llíria neďaleko Valencie. Na MS sa prvýkrát predstaví 32 tímov. Do ďalšej fázy sa prebojujú tri zo štyroch tímov.

„Vzhľadom na to si iný cieľ ako postup zo skupiny nemôžeme dať," tvrdí tréner Pavol Streicher pre oficiálny portál Slovenského zväzu hádzanej.

Slovenky patria medzi najväčšie outsiderky turnaja. "O všetkom asi rozhodne záverečný duel s Českom, ale to neznamená, že Maďarsku a Nemecku odovzdáme body zadarmo,“ dodal tréner. 

Zostali iba dve

Z kádra, ktorý si zahral na ME v roku 2014, už zostali iba dve: Simona Szarková a Réka Bíziková. 

„Máme veľmi ťažkú skupinu, ale stať sa môže všeličo. Verím, že sa môžeme postarať o prekvapenie,“ tvrdí dvadsaťdeväťročná Szarková.

Spojka maďarského Siófoku si začiatkom novembra poškodila meniskus na ľavom kolene a musela podstúpiť operáciu. Stihla sa však zotaviť. 

Zlaté medaily spred dvoch rokov obhajujú Holanďanky. Možno najväčšie favoritky sú Nórky, úradujúce majsterky Európy.

Po tri tímy z každej z ôsmich základných skupín následne vytvoria štyri šesťčlenné skupiny. Z nich sa do vyraďovacej fázy prebojujú prvé dva. 

Tímy, ktoré zo základných skupín nepostúpia, pokračujú v Prezidentskom pohári. Zahrajú si o konečné umiestnenie.

Všetky hráčky na MS musia byť podľa pravidiel Medzinárodnej hádzanárskej federácie (IHF) zaočkované proti koronavírusu. Na zápasoch budú aj diváci.